Tak ako sa od letných prázdnin zvyšuje počet podaných poslaneckých návrhov zákonov, tak sa aj ich prerokovanie odsúva na ďalšie schôdze. Rozhoduje o tom väčšina, ktorá vzniká podľa aktuálnej situácie – tzv. tekutá. Raz sa spojí jedna strana s druhou, inokedy tretia s prvou, občas piata s treťou, jednoducho ide o kríženie, ktoré by parlamentným stranám závidel aj Mičurin.
Aktuálna väčšina teraz rozhoduje aj bez ohľadu na dohody, ktoré boli kedysi podpísané. SaS sa tvári pohoršene, pretože existovala dohoda šéfov bývalej koalície, že návrh na zrušenie priestupkovej imunity schvália, a nie opäť odsunú. Čo je od Richarda Sulíka vskutku dojímavé, hlavne po tom, čo zabudol aj na vlastný podpis pod koaličnou zmluvou.
A tak dnes počuť reči Jozefa Kollára (SaS) o návrate pred rok 1989 či Igora Matoviča (OĽ), že sa takto správali boľševici. Hoci sú vecne mimo, pekne znejú. Prekvapujúce bolo skôr vyjadrenie Pavla Hrušovského (KDH), že „zákonodarca má právo predložiť návrh zákona, ale nikde nie je povinnosť parlamentu ho prerokovať“.
