Bratislavskí exekútori Hitlera si zase raz div že nohy nepoprerážali, len aby mohli prví – spomedzi ostatných pimprliat – zatancovať podľa nového šlágra z Berlína. Sotva führer stačil odhaliť svetu, že túto vojnu vlastne vyvolal jeden človek, diabolský Roosevelt – židia, židoboľševici a plutokrati klesli už len na druhoradé nástroje – veliteľstvo Hlinkovej gardy vydalo ozlomkrky ohlas, obsahovo taký popletený a plný toľkých táranín, že jeho autorom nemôže byť nikto iný než sám veliteľ Hlinkovej gardy.
Avšak tentoraz sa poponáhľali bratislavskí páni nielen preto, aby sa zalíškali Berlínu, ale aj preto, lebo si azda pri všetkej svojej zločinnej zadubenosti aspoň niektorí z nich uvedomovali, aký ohlas na Slovensku a medzi všetkými Slovákmi vo svete vyvolá ďalší nimi chystaný krok – vyhlásenie vojnového stavu medzi Slovenskom a Amerikou. Veď niet krajiny na svete, s ktorou by bolo Slovensko zviazané toľkými rodinnými zväzkami ako s Amerikou. Niet azda dedinky na Slovensku, ktorá by nemala svojho Amerikána za oceánom. Jedna tretina slovenského národa žije a pracuje v Amerike a teraz sa chystá na boj za slobodu svojej krajiny a tým aj na pomoc svojmu národu. To všetko náš ľud doma dobre vie. Na rešpekte Slovenska voči Amerike nič nezmenia zachrípnuté trúby propagandy, iba ak pomôžu otvoriť oči tým, ktorí jasne nevideli. Ak sa takí ešte na Slovensku nájdu! A práve v túto chvíľu vyhlasuje pán Tiso vojnu Amerike a tým aj Slovákom, ktorí našli v nej nový domov. No ale dobre tak! Aj tam bude oddelený kúkoľ od zrna. Lebo do nového života po tomto krvavom kúpeli pôjdu oslobodené národy, očistené od všetkej pliagy, ktorá zamorila svet násilím a vraždami.
