Andy Grove, zakladateľ a šéf Intelu, napísal vlani pre týždenník Bussinessweek provokatívny článok. Napísal: „Moja generácia videla na vlastné oči drvivé víťazstvo princípov voľného trhu nad systémom plánovaných hospodárstiev... To však ešte neznamená, že tieto princípy nemožno ešte zlepšiť. Hospodárstva Číny, Indie, Singapuru, Nemecka a Brazílie nám demonštrujú, že plán vytvárania pracovných miest sa musí stať „number-one“ štátnej ekonomickej politiky, že vlády musia zohrávať strategickú úlohu pri spájaní všetkých síl potrebných na dosiahnutie tohto cieľa.“
Grove nastolil tému, o ktorej sa v USA čoraz náruživejšie diskutuje aj v pravicových médiách. Vo Wall Street Journal sme si nedávno mohli prečítať: „Model voľného trhu, taký úspešný v 20. storočí, ocitol sa na smetisku dejín. V období, keď sa krajiny stávajú ekonomickými tímami, USA majú za sebou desaťročie narastajúcej nezamestnanosti, 30 rokov stagnujúcich miezd, obchodný deficit, zanikanie strednej triedy a neslýchaný vzostup blahobytu, ale iba pre jedno percento najbohatších.“
Andy Stern, účastník americko-čínskeho dialógu na najvyššej úrovni (organizátori: Center for American Progress a China/USA Exchange Foundation), pripomenul ciele 12. päťročného plánu Číny: „Sedempercentný priemerný rast; 640 miliárd dolárov vyčlenených na obnoviteľné zdroje energie; výstavba šiestich miliónov bytov; rozvoj novej generácie informačných technológií; vývoj vozidiel poháňaných čistou energiou; výrazný rast výrobkov s vysokou pridanou hodnotou; rozvoj vidieka; ochrana prírodného prostredia.“
