Zvyšok predvolebného snaženia sa azda obmedzí na krsty albumov a fotenie s rappermi. K správam o reálnom politickom rozhodovaní by totiž mali pridávať príbalový leták s varovaním pred bolesťami hlavy, stratou orientácie a závratmi.
A málokde bol zmätok väčší ako pri zdravotníckej reforme.
Skúsme si zhrnúť základné body deja – padla vláda, na jej čele ostala premiérka s oklieštenými právomocami a na odchode z politiky. Odborári aj tak rozbehli akciu, ako keby mali proti sebe miestnu verziu Putina s neobmedzenou mocou a doživotným mandátom. Vyhlásil sa divný núdzový stav. Podpísalo sa memorandum, ktoré potom nechcela časť politikov dodržať. A nakoniec sa v parlamente pozbierali neuveriteľné kombinácie, ktoré schválili, čo sa lekárom sľúbilo. Na ich čele bol Smer, ktorý nikdy s nikým nerokoval.
Buď riadia svet tajomní ťahači nitiek a tajné dohody, ktoré zabezpečili, že v parlamente všetko presne sadlo, hrozba protestov sa pominula a na pár mesiacov možno bude aspoň na tomto fronte pokoj.
Alebo tu vládne chaos, ktorý občas vypľuje nejaké rozhodnutie. Keďže zákon prešiel aj vďaka takým neriadeným strelám ako Matovič a Belousovová, toto vyzerá zvonka o čosi pravdepodobnejšie.
Ale najmä - z pohľadu voliča je to jedno. O prehľadnosti diania a jasnej zodpovednosti sa nedá hovoriť tak či tak.
Jedinou útechou môže byť, že po voľbách bude všetko aj tak inak. Kto si pamätá, ako sa pred voľbami 2010 rušilo a potom zas zakladalo ministerstvo životného prostredia, vie, že rozhodnutia spred volieb neberie nikto až tak vážne.
A že zmeniť nejaký ten zákon je takmer také ľahké ako obliať cédečko šampanským.
