Počul som, že na Slovensku sa ľudia radi zoznamujú cez internet a poznám ľudí, ktorí si takto našli partnera a sú spokojní. Zdá sa mi, že v Japonsku tento spôsob zoznamovania nie je až taký rozšírený. Nefunguje.
Japonci sú totiž veľmi opatrní a nechcú zverejniť svoje osobné údaje tam, kde by k nim mali prístup cudzí. Vedia, že na internete operujú aj podvodníci, jednoducho cítia, že to nie je stopercentne bezpečné.
Istý japonský inštitút nedávno urobil prieskum, v ktorom kládol slobodným mužom a ženám vo veku od 18 do 34 rokov otázku: „Máte priateľku/priateľa?“ Ukázalo sa, že až 61,4 percenta mužov a 49,5 percenta žien žije bez partnera, teda single životom. A zaujímavé je, že asi polovica z nich po vzťahu ani netúži, neočakáva ho alebo nedúfa, že raz bude žiť s partnerom.
Prekvapujúce pre mňa je, že skoro 40 percent mužov a žien bez partnera nemá doteraz žiadnu sexuálnu skúsenosť. V posledných rokoch sa v súvislosti s týmto vývojom zveličuje, že Japonci prestali byť dravcami a zmenili sa na bylinožravcov. Ale pochopte to správne, oni jedia mäso a majú normálnu sexuálnu túžbu, len sú pasívni.
V Japonsku máme všetko, a všetko veľmi kvalitné. Keď som bol naposledy so svojou ženou v Tokiu, nakupovali sme v obrovskom obchodnom dome so zmiešaným tovarom a zašli sme aj do oddelenia s erotickými pomôckami. Boli tam okrem nás traja mladí chlapci. So záujmom, veľmi vážne si tam niečo vyberali.
Bol som zvedavý, o čo majú záujem, tak som ich po očku sledoval. Kupovali vreckový vibrátor pre muža. Taký vibrátor má „ženské tvary“, obal potlačenými kreslenými postavičkami. Prestal som sa na chlapcov pozerať, ale moju ženu to, naopak, zaujalo a zbystrila pozornosť. Chlapci sa vtedy začali červenať. Prečo si vo svojom veku nehľadajú dievča, ale uprednostňujú erotické pomôcky?
