Sedemčlenný parlament, ktorý by vznikol podľa Focusu, keby sa voľby konali v tretiu adventnú nedeľu, by bol novinkou. Po desiatich rokoch. Takpovediac štrukturálny deficit tohto straníckeho heptagónu je vyšší než slovenského rozpočtu. Spočíva v obraze, aký sa naskytol na ostrove Liliput, keď sa Guliver prebudil medzi dvadsaťcentimetrovými ľuďmi.
Ďalšie analógie už krívajú. V schéme Focusu, december 2011, sa totiž veľký človek zajatcom menších stať nemôže. Na rozdiel od novembrového MVK, podľa ktorého by v päťčlennej Národnej rade (bez SNS a OL) mohli SDKÚ, KDH a Most diktovať hru.
Tentoraz SNS k brehu doplávala síce s dušou na jazyku, je však žolíkom, ktorý dáva 74-mandátovému Smeru slobodu výberu partnera i počtu členov koalície, keďže v rezerve má handru, ktorá vezme všetko.
Ficove reči, že sú iba štyri strany, čo majú „výbavu“ na vládnutie (SNS vynechal), nič nemenia na tom, že výsledok mu umožňuje rozkrájať pravicu na plátky a diktovať podmienky. A Figeľovi, Bugárovi a zrejme i Dzurindovi zostane len to plazenie sa pri nohách hegemóna.
So štipkou zveličenia budúcnosť môže vyzerať i tak, že na koaličného partnera vyhlási Fico verejnú súťaž. A transparentnosť je zaručená, keďže jediným kritériom bude cena. Najnižšia. Jedinou obranou exkoalície je, že kúpi Slotu. Na otázku, či by to bolo na Slovensku ešte prekvapenie, preferencie odpoveď nedajú.
Avšak pozícia SNS v modeli, ktorý vidíme, je významný rozdiel oproti novembru, keď vo Focuse mal sám Smer nadpolovičnú väčšinu. To je poznámka pre ukážku, že medzi 43 a 45 percentami môže byť väčšia vzdialenosť, než sa zdá, a každý hlas získava strategickú hodnotu.
Dominancia Smeru je skľučujúca. Chýbajú stredné váhy, medzi jednou superťažkou a veľa papierovými nič. Hoci to, že SDKÚ si na svoju „ľahkostrednú“ minulosť ešte spomenie, nie je nezlučiteľné s predstavou o marci. Aj bez Radičovej.
Cifry inak nešokujú. Všetko je v rámci hrubých očakávaní, dokonca aj výkon Matovičovej listiny. Tú práve toto meranie prenáša cez hrubý strop, pod ktorý už zrejme nespadne. Takže sa dá povedať, že najväčšie ohrozenie si SaS vypestovala sama. Najkúzelnejšie na Obyčajných ľuďoch je, že majú na kandidátke viac neobyčajných ľudí než všetci iní dohromady.
Inak neprestáva platiť, že marec je ďaleko. Eventuálne šoky zvonka a tiež účasť, ktorá sa tipuje najhoršie, môžu adventný tiket Focusu otočiť hore nohami. Alebo dole pupkom.
