Václav Havel to na Slovensku nikdy nemal ľahké. Zatiaľ čo v Česku bol od konca 60. rokov do istej miery opozičnou osobnosťou, na východ od rieky Moravy zostával dlho prakticky neznámy. Aj kým sa ešte mohli, jeho hry sa tu sotva uvádzali, jeho samizdaty sa sem dostávali v mizivých počtoch a slovenskí eštebáci ich poznali oveľa lepšie ako intelektuáli.
Prvýkrát som jeho fotku videl na televíznej obrazovke v polovici osemdesiatych rokov, kde ho vykresľovali ako vlastizradcu, ktorého Západ rozmaznáva videorekordérmi, hi-fi vežami a astronomickými devízovými sumami. To znelo absurdne aj decku.
