Mal to byť prelomový summit. A bol to paškvil. Európske médiá sa však chopili interpretácie, že priniesol zásadný zlom. A padajú heslá o nutnosti požičať eurozóne ďalšie peniaze.
V jednom majú pravdu: Európa je skutočne na križovatke. Nie že by ju na ňu posunul summit. Ale preto, že sa z nej za posledný rok nehla. Závery summitu sa totiž bez zvyšku týkajú len toho, ako zabrániť opakovaniu krízy. Ako sa posunúť k fiškálnej únii, ako centralizovať európske rozhodovanie do Bruselu. Ani slovo o tom, ako sa dostať zo súčasnej krízy.
Je trochu nanič vytvárať nové pravidlá, ktoré do budúcna zamedzia ďalšiemu zadlžovaniu štátov. Nielen preto, že už dlhé roky existuje Pakt stability a rastu, ktorý predlženie už zakazuje, ale nedodržiava sa. Je to nanič preto, že aj keby sa už nové pravidlá dodržiavali, nezmenšia dnešný dlh Európy. A Európa je v kríze preto, že dlh má už teraz.
Celá diskusia, či summit prišiel so zásadnými návrhmi na záchranu eurozóny, je od základov pomýlená. Pretože pomýlený bol cieľ summitu. Prečo by sme mali eurozónu v jej dnešnej podobe zachraňovať? Euro brzdí európsky hospodársky rast. Keby eura nebolo, možno by aj Grécko, Taliansko či Španielsko zvládli svoj enormný dlh.
