Václav Havel sa ponáhľa a malými krokmi prechádza zrkadlovou halou divadla Laterna Magika, kde je centrum nežnej revolúcie. Mierne nahrbený a zavalitý muž v texaskách a vo svetri sa na chvíľku zastavil a hovorí mi o nejakých dôležitých rokovaniach. Stihne len tri vety a už ho unášajú. Ospravedlňujúco sa usmeje cez plece. Často rozprával, akoby bol ironickým kritikom sledujúcim divadlo života, ale tam v Laterne Magike v roku 1989 sa stal hlavnou postavou a režisérom hry, ktorá zmenila históriu.
Havel bol určujúcou postavou konca 20. storočia v Európe. Nebol len disidentom, nebol len lídrom nežnej revolúcie, ktorá dala meno mnohým ďalším nenásilným revolúciám od roku 1989. Nebol len prezidentom, nebol len Európanom, ktorý nám pripomínal historický a morálny rozmer európskeho projektu.
Keď sa pozerám na neporiadok, v ktorom sa teraz Európa ocitla, môžem len nariekať: Havel, teraz by si tu mal byť, Európa ťa potrebuje.
