Žijeme vo veľmi zvláštnej dobe. V čase, keď sa tvár ľudského sveta zrazu mení takou rýchlosťou, na ktorú sú krátke všetky doteraz známe politologické tachometre.
Dvakrát v dvadsiatom storočí hrozila svetu katastrofa, dvakrát bola jej rodiskom Európa a dvakrát ste museli spolu s inými aj vy, Američania, zachraňovať Európu, celý svet i seba samých.
Stala sa však aj iná vec: objavil sa Sovietsky zväz, začal mohutnieť a nesmierne obete svojho ľudu trpiaceho pod totalitnou vládou premenil v silu, ktorá z neho urobila po druhej svetovej vojne druhý najmocnejší štát sveta. Štát, ktorý právom naháňal hrôzu, pretože nikto nevedel, čo kedy preletí jeho vládcom cez nos a kedy a ktorú krajinu sa rozhodnú dobyť a uvrhnúť do takzvanej sféry svojho vplyvu.
Európa sa stala hlavnou trecou plochou týchto dvoch síl, a teda aj jedinou obrovskou zbrojnicou rozdelenou napoly. Pričom jedna polovica tejto zbrojnice plynule prechádzala do onej hrôzostrašnej mocnosti, zatiaľ čo druhá – tá slobodná – susedila s oceánom a ak doň nechcela byť zahnaná, musela si spolu s vami vybudovať komplikovaný bezpečnostný systém, ktorému zrejme vďačíme za to, že ešte existujeme. Takže ste možno prispeli k záchrane nás, Európanov, sveta, a tým aj seba samých tretíkrát.
(...)
Často počujem otázku, ako nám Spojené štáty môžu dnes pomôcť. Najviac nám pomôžete, keď pomôžete Sovietskemu zväzu na jeho síce nezvratnej, ale napriek tomu nesmierne komplikovanej ceste k demokracii. Čím skôr, rýchlejšie a pokojnejšie sa Sovietsky zväz začne uberať po ceste skutočnej politickej plurality, rešpektu k právam národov na svojbytnosť a fungujúcu, teda trhovú ekonomiku, tým lepšie bude nielen pre Čechov a Slovákov, ale pre celý svet.
Nie je pravda, že český spisovateľ Václav Havel chce zajtra zrušiť Varšavský pakt a pozajtra dokonca NATO, ako o ňom píšu niektorí snaživí novinári. Václav Havel si len myslí, že americkí vojaci by nemali byť ďalších sto rokov odtrhnutí od svojich mamičiek len preto, že Európa nie je schopná byť garantom svetového mieru, ktorým by byť mala, aby aspoň trochu napravila to, že dala svetu dve svetové vojny.
Európa sa musí spamätať skôr alebo neskôr do svojej vlastnej existencie a sama rozhodnúť, koľko a čích vojakov potrebuje na to, aby jej vlastnú bezpečnosť a všetky širšie väzby tejto jej bezpečnosti vysielali lúče mieru do celého sveta. Václav Havel nerozhoduje o tom, o čom mu rozhodovať neprislúcha. Prihovára sa len za skutočný mier.
Československo sa po dlhé roky - súc len bezvýznamným satelitom kohosi – vyhováralo zo svojej spoluzodpovednosti za svet. Musí preto teraz veľa doháňať. Ak tu teraz tak dlho hovorím o toľkých dôležitých veciach, potom len preto, že mám - spolu so svojimi spoluobčanmi – pocit previnenia za našu doterajšiu odsúdeniahodnú pasivitu a celkom obyčajný pocit dlhu.
Redakčne krátené. Celú verziu prejavu si môžete prečítať tu.
