.
Príslušníci lekárskych odborov dlho poukazovali na problémy v zdravotníctve a upozorňovali, že v porovnaní s inými profesiami práca lekárov nie je adekvátne finančne ohodnotená ani spoločensky dostatočne rešpektovaná. Rozhodli sa preto pre akt občianskej neposlušnosti.
Spoločenský rešpekt od vlády žiadať nemožno, ale zvýšenie platov lekárov sa dostalo medzi štyri ťažiskové body, ktoré vláda bola prinútená splniť. Platy sa neskôr dokonca stali práve tým, pre čo lekári svoje miesta v nemocniciach opustili.
Situácia vyústila do núdzového stavu, ktorého súčasťou bola i zákonom nariadená pracovná povinnosť pre lekárov na pracoviskách, kde situácia hrozila kolapsom.
Odborári a ich mandanti vyjadrili nesúhlas s uložením povinnosti pracovať, ba vyslovili bezprecedentné pochybnosti o svojom prístupe k pacientom, ktorých by museli ošetrovať z donútenia. Padli tiež vety o odmietnutí zodpovednosti lekára pracujúceho v núdzovom režime, ak by došlo k nežiaducej udalosti či priamo medicínskemu pochybeniu.
Práve v čase úporného zvažovania týchto „etických dilem“, čo by sa v civilizovanej krajine vôbec nemalo stať, vypukla medzi lekármi, ktorí z nemocníc odišli, pozoruhodná epidémia. Množstvo z nich „ochorelo“.
Wisconsinský protest
Vo februári v americkom Wisconsine protestovali štátni zamestnanci, najmä učitelia. Lekári z oddelenia rodinnej medicíny Wisconsinskej univerzity cítiac sympatie s učiteľmi sa rozhodli na tejto akcii podieľať. Pred protestným pochodom spolu s učiteľmi však uprednostnili akt občianskej neposlušnosti.
Priamo na ulici v bielych plášťoch vystavovali protestujúcim potvrdenia o práceneschopnosti, aby nemuseli ukončiť protest, no zároveň neriskovali stratu zamestnania.
Docent Lou Sanner vtedy vystavenie potvrdení o práceneschopnosti odôvodnil tým, že u ľudí po starostlivom vyšetrení priamo v dave diagnostikoval „stres“. Ďalšia lekárka povedala, že ospravedlnenky majú slúžiť na ochranu „mentálneho zdravia učiteľov“.
Záležitosť mala dohru vo Wisconsinskej lekárskej spoločnosti, ktorá konanie lekárov odsúdila ako čin poškodzujúci dôveru medzi verejnosťou a lekármi. Predovšetkým s ohľadom na komentár Dr. Sannera vyhlásila, že vzťah medzi lekárom a pacientom je základným kameňom kvalitnej zdravotnej starostlivosti a že viaceré dôležité súčasti tohto vzťahu, napríklad starostlivé vyšetrenie, nemožno podceňovať. Týmto stanoviskom dala Spoločnosť najavo to, čo si protestujúci lekári neuvedomili. Vysoké hodnotenie ich profesie verejnosťou nie je daná a nemenná konštanta. Môže sa aj znížiť.
Etický konflikt v PN-kovej kauze
Prípad z Wisconsinu síce nie je totožný so slovenskou péenkovou kauzou, ale nesie niektoré spoločné znaky. Časť odchádzajúcich lekárov 30. novembra náhle pocítila, že jej zdravotný stav nedovoľuje pracovať.
Podľa rady vedenia LOZ verbalizovanej v bode 5 Stanoviska k vyhláseniu núdzového stavu preto títo lekári vyhľadali svojho lekára a s veľkou pravdepodobnosťou každý z nich dostal potvrdenie o práceneschopnosti. Pozoruhodné bolo, že informácia o tom, že péenky sú fingované, bola známa a nik nepovažoval za potrebné sa tým tajiť. Dokonca sa takéto konanie považovalo za hrdinský boj proti „totalitnej moci“.
Wisconsinskú kauzu odsúdila verejnosť i lekárska organizácia ako etický prečin. Každému bolo jasné, že starostlivá diagnostika sa na ulici nedá robiť a že ak sa niekto aktívne zúčastňuje na protestnom pochode, jeho stav naisto nespĺňa kritériá práceneschopnosti.
Ďalším dôvodom bolo zneváženie vzťahu lekára a pacienta, najmä s ohľadom na proces odborného lekárskeho vyšetrenia a stanovenia diagnózy. Lekári totiž trhovníckym vykrikovaním v dave zisťovali, kto z protestujúcich by potreboval ospravedlnenku. Tretím dôvodom odsúdenia akcie hroziacim aj na Slovensku je, že takéto zneužitie péenky môže byť precedensom pre iných.
V slovenských podmienkach možno na základe synchronizovaného náhleho začiatku choroby lekárov a ich rovnako synchronizovaného zázračného vyliečenia na pokyn vedenia LOZ vysloviť podozrenie na pomerne rozsiahly etický prehrešok, ak nie aj podvod.
Falošne chorí lekári buď žiadali o vystavenie potvrdenia bez vyšetrenia s apelom na solidaritu praktického lekára, alebo predstierali chorobu, čím svojho kolegu vlastne oklamali.
Pravdepodobnejšie je, že lekári, ktorí takéto péenky udelili, z falošnej solidarity zneužili svoje profesionálne kompetencie, aby podporili osobné spoločenské a politické záujmy svojich nemocničných kolegov.
Mnohí, možno aj všetci, sa ohradia, že v ich prípade o podvod nešlo. Hoci treba priznať, že niektoré prípady skutočne opodstatnené boli, prevažná väčšina pri zakrývaní tohto flagrantného podvodu iba kalkulovala s naivitou verejnosti. Všeobecný pohľad miliónov občanov však ich naivitu vylučuje a takéto konanie jednoznačne odsudzuje.
Aspekty účasti lekára v proteste
Rešpekt k lekárskej profesii pramení zo stáročia budovanej povesti. Vzťah medzi lekárom a pacientom i povesť profesie sa však v súčasnosti menia. No ešte i dnes získava lekár istú prvotne definovanú úroveň kredibility už len tým, že dostane diplom absolventa lekárskej fakulty.
Podľa Forda Voxa je to dané akýmsi súborom všeobecne pozitívnych predstáv, ktoré ľudia o človeku majú už v momente, keď zistia, že je lekár. Tieto predstavy dokonca ovplyvňujú verejnosť natoľko, že všetko, čo človek s lekárskym titulom povie, je vnímané a priori cez jeho spojenie s touto profesiou.
Možno povedať, že príslušnosť k tejto profesii stavia človeka v istom zmysle do pozície celebrity a jeho konanie stráca anonymitu. Lekár, či už vo Wisconsine, alebo na Slovensku, pritom len málokedy docení, že nielen svoju povesť, ale aj povesť celej profesie nesie na trh pri akomkoľvek verejnom vystúpení. O to viac pri akte občianskej neposlušnosti či pri prejavení solidarity s protestujúcimi.
Lekár by mal preto veľmi starostlivo zvážiť, či jeho motívy skutočne stoja za riziko, že utrpí povesť profesie. Podobne ako u všetkých verejne činných osôb má aj u lekárov verejnosť tendenciu motívy spochybňovať, akokoľvek úprimne sú myslené. No ak je dôvodom verejného vystúpenia explicitne osobný, napríklad finančný záujem, protest je tým najnevhodnejším modelom na jeho presadenie.
Trocha sebareflexie
Nie je tajomstvom, že „vybaviť“ sa dá všeličo. Aj péenka. Nikdy sa to však nestalo v takom rozsahu, že bola ohrozená starostlivosť o zdravie ľudí, ktorí na konflikte vlády a odborov neniesli vinu.
Je podivuhodné a smutné, že spoločenská závažnosť tohto incidentu ostala podcenená a nič na tom nemení fakt, že sa tak deje pravdepodobne preto, aby napätie v tomto odvetví spoločnosti už neeskalovalo. Dôvera verejnosti v čestnosť príslušníkov lekárskej profesie dostala vážne trhliny, ktoré nebude jednoduché opraviť.
O to naliehavejšia je požiadavka venovať tejto udalosti patričnú pozornosť a zaujať k nej korektné stanovisko najmä zo strany profesijných organizácií. Rešpekt a povesť lekárskej profesie za tú trochu sebareflexie istotne stoja.
(Autor je lekár, predseda Fóra nezávislých názorov)
