Maliar z Trenčína Gabo Petráš vystavuje obrazy – disky v Poľskom inštitúte (spolu s fotografiami Malgorzaty Šurák) . Obrazy ponúkajú opačný zážitok ako kompletka o zlom stave sveta. Je to chvála radosti, farby uvoľnenej kompozície, celý obraz by sa mohol rozpohybovať ako veci v bábkovom divadle, ibaže nie na čiernej, ale slnečnej scéne. Áno, je to tam, kde sme si kupovali poľské Szpilki, Projekt, Ekran. V osemdesiatych tam bolo svetlejšie ako u nás.
V košickom Dóme je nezvyklá výstava. Bytostne súčasné výpovede štyroch fotografov (Michal Fulier, Andrej Lojan, Laco Maďar, Matúš Zajac), na podkladoch odvodených zo staníc Krížovej cesty. Dôvod? Aby aspoň raz nemuseli adjustovať do tých snobských, drahých, roztrasených rámov.
Autori vybrali tie svoje diela, čo rezonujú s obsahom jednotlivých zastavení. Nie vždy sú tam všetci štyria, napríklad Snímanie z kríža (Pieta), tam je len maľba. Výstavu otvorili na sviatok sv. Alžbety, patrónky charity, ktorá sa narodila na Bratislavskom hrade. Môžete ju vidieť do Veľkej noci. Expozícia pokračuje na zábradlí hrobky Rákoczyho pastelmi Michala Bogára a drevorezbami Jozefa Bartu.
Vidím dvojaký účinok. Prvý: veriaci vidia, že nie všetko má koniec v modrých očiach a ružových lícach svätcov v 19. storočí. A druhý: turisti nevystačia s povzdychom pod gotickými svorníkmi, s tým, že toto by tí dnešní majstri už nedokázali. Sú zasiahnutí súčasným umením naplno.
