O tom, že víťazom stretnutia o budúcnosť Blízkeho východu bude Irán, sa hovorí už roky. Keď v roku 2003 americký prezident George Bush chystal útok na Saddámov Irak, dostal vtedy zvláštne varovanie.
Vtedajší izraelský premiér Ariel Šaron vraj amerického prezidenta upozornil, že skutočným smrteľným nepriateľom USA (a Izraela) je v skutočnosti Irán. Šaron sa obával, že Američania sa bojom v Iraku len vyčerpajú a vytvoria ľahké prostredie pre šírenie iránskeho vplyvu do Iraku i ďalších krajín.
Mýlil sa i Šaron, pretože vývoj bol z hľadiska USA ešte menej priaznivý. Ukázalo sa, že obnova bezpečnosti a stability v Iraku bude oveľa dlhším procesom a že iracká identita je oveľa menej silná, než sa zdalo. A že vnútorné rozštiepenie irackej spoločnosti je oveľa hlbšie a rozpory medzi sunnitmi a šiitmi, prípadne Arabmi a Kurdmi sú ťažko prekonateľné.
A tak akoby zdanlivo dávali za pravdu svojmu bývalému tyranovi, ktorý tvrdil, že takej veľkej a komplikovanej krajine sa nedá vládnuť inak než silnou rukou.
