Existuje teória, že v momente, keď niekto objaví zmysel Vesmíru a dôvod jeho existencie, celý Vesmír okamžite zmizne a bude nahradený niečím ešte bizarnejším a nevysvetliteľnejším. Existuje iná teória, že sa to už stalo. (D. Adams: Stopárov sprievodca po Galaxii)
Je rok 2011, za oknami dejín sa s veľkým hrmotom preskupujú všetky známe aj neznáme paradigmy, na Slovensku zas politické strany a názory, Higgsov bozón stále tesne uniká, Robo krstí Tine, Drapák spieva Žbirku, vlk sa objíma s baránkom, Vladimír Palko s Robom Pappom a vo mne silnie pocit, že realita už dávno prekonala hranice tej najbizarnejšej fantázie a smeruje ešte ďalej.
Dobré nápady ako Cylinder kúzelníka Alexandra Geriča vo Véčku či Kunsthalle v Danubiane som na prvé počutie považovala za vydarenú recesiu. Následné precitnutie však vo svojej absurdite ukazuje celkom presne, kde sa takzvaný rezort kultúry na Slovensku nachádza a kam sa ho podarilo posunúť súčasnému vedeniu.
