Václav Havel bol pre Slovensko archetypom Západu. Zosobňoval všetko to, čo bolo väčšine Slovákov na Čechoch cudzie a zároveň všetko to, k čomu sa postupne chtiac či nechtiac približujú.
Z tohto pohľadu bol vizionárom dokonca s väčším významom pre nás ako pre svoju rodnú krajinu.
Bohémske výtržníctvo
Havlov nekompromisný dôraz na význam individuálnej slobody bol v rozpore s dlhodobou slovenskou skúsenosťou oportunizmu malého vidieckeho národa. Jozef Tiso a Gustáv Husák, dve paradigmálne osobnosti, ktoré určovali slovenskú politiku v 20. storočí, neváhali obetovať demokraciu, individuálne práva či životy občanov, v prospech svojej moci maskovanej národným záujmom a dejinnou nevyhnutnosťou.
Na Slovensku sa preto disidentstvo a opozícia proti totalitnej moci často vnímali skôr ako bohémske výtržníctvo čudných ľudí, ktorí nemajú čo stratiť.
Havlov nepragmatický idealizmus (či už v osobných postojoch pred rokom 1989, alebo neskôr v štátnických odsúdeniach nedemokratických režimov) sa na Slovensku prijímal s nedôverou a vyvolával negatívne reakcie.
Jeho prezidentská amnestia či deklarácia nepodporovať zbrojársky priemysel sú príkladom skutkov, za ktoré ho opakovane napádali a kritizovali, pričom sa preceňoval ich negatívny praktický dosah a takmer vôbec nebral do úvahy ich morálny étos.
Zmenili sme sa
Slovensko sa dlho nevedelo rozhodnúť, kam vlastne patrí. Naivné rusofilstvo štúrovcov a Vajanského ako obrana pred Maďarmi je napriek historickým skúsenostiam stále súčasťou nášho intelektuálneho diskurzu. Naopak, Havel sa vzťah s Nemeckom snažil riešiť vzájomnými ústupkami a dohodou a v roku 1990 sa dokonca ospravedlnil za násilné vysídlenie sudetských Nemcov.
Obdobného gesta voči slovenským Maďarom sa zrejme zo strany slovenskej politickej reprezentácie tak skoro nedočkáme. Havlova jednoznačná kultúrna i politická orientácia na Západ prispela k rýchlej integrácii Českej republiky do politických štruktúr demokratického sveta.
Václav Havel, tento „milionářský synek“ s výchovou a noblesou medzivojnového Československa, bol absolútnym protipólom prefíkaného dedinského rozprávača Vladimíra Mečiara. Slováci stáli v tomto konflikte dvoch svetov dlho na Mečiarovej strane, dokonca ešte v roku 2003 bol Mečiar podľa výskumov na Slovensku o niečo uznávanejším politikom ako Havel.
Slovensko sa však zmenilo: podľa posledného výskumu Inštitútu pre verejné otázky a Vyšehradského fondu z októbra 2011 hodnotila kladne Havla ako politika viac ako polovica Slovákov, zatiaľ čo Mečiara už iba menej ako 11 percent.
Odpoveď na otázku z nadpisu je preto havlovsky paradoxná: Václav Havel je dnes viac naším prezidentom, ako ním bol pred desiatimi rokmi.
Ďakujeme.
Autor je sociológ, pracuje v SAV
Čítajte viac komentárov:
Aj malý posun v platoch zamestnancov platených z verejných zdrojov významne ovplyvňuje, koľko nás stojí štát, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Na ovládnutie slovenskej justície nebola potrebná ani len ústavná väčšina, akú si užíva maďarský premiér, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Autor: Robert Klobucký
