Vytrhli mi zub múdrosti. Osmičku vpravo dole. Nič ma nebolí, ale mám horúčku vyše 38 °C. Nepamätám sa, že by ma niekedy v živote bolel zub, a nebolel ma ani tentoraz, ale moja osmička mala kaz, a navyše sa tlačila na sedmičku, že aj tú pokazila. Preto som o zub múdrosti musel prísť!
Inak, v japončine voláme zuby múdrosti "oya-shirazu", čiže zuby, o ktorých rodičia nevedia. Je to preto, že tieto zuby väčšinou vyrastú až v neskorom tínedžerskom veku, keď to už rodičia nesledujú. Ja som teraz zatelefonoval svojej mame a povedal som jej, že mi zub múdrosti vytrhli. Aby vedela. A popri tom sa mama začala zaujímať o systém zdravotníctva na Slovensku, ako fungujú nemocnice, ako pracujú zubári.
Tak som jej porozprával. Nejaké skúsenosti už s nemocnicou na Slovensku mám, lebo v roku 2007 som tam strávil celé Vianoce. Ležal som sám v izbe, a keď som opúšťal nemocnicu, nemusel som zaplatiť ani euro navyše, pretože celý môj pobyt hradila zdravotná poisťovňa z poistného, ktoré si pravidelne platím. Mamu tieto informácie prekvapili a vyhŕklo z nej: "To je dobrá krajina!"
Aj Japonsko má národný systém zdravotného poistenia, ale ľudia pod sedemdesiat rokov musia za každú návštevu u lekára zaplatiť navyše tridsať percent z ceny ošetrenia. Japonské nemocnice sú čisté, lekári pracujú s najmodernejšou technikou a nástrojmi, ale v čakárni je vždy veľmi veľa ľudí, ktorí dlho čakajú, kým na nich príde rad.
Keď sa konečne dostanete do ordinácie k lekárovi, ktorý nie je veľmi sympatický ani empatický, pracuje ako vo výrobe pri bežiacom páse. Lekár má na tvári rúško a hovorí potichu, ani sa vám pri tom nepozrie do očí. Ledva ho počujete. Situácia pacientovi nedovoľuje povedať: "Prepáčte, ako? Nerozumel som," pretože je zjavné, že lekár pracuje v chvate, ponáhľa sa, čakáreň je plná ľudí. Ak položíte nejaké doplňujúce otázky a použijete pri tom nebodaj odborné výrazy, pozerá sa na vás, akoby chcel povedať: "Tak vy ste doktor alebo ja?"
Nuž, zo svojich skúseností musím povedať, že nemám rád japonských lekárov. Ale sú, akí sú pravdepodobne preto, že toho majú naozaj extrémne veľa.
Počet lekárov na množstvo obyvateľov je malý. Japonci chodia k lekárovi veľmi často (niektorí aj so zanedbateľnými problémami), takže doktori nemajú ani čas, ani náladu vciťovať sa do pacientových obáv. Priemerný ročný plat lekára je však aj za týchto okolností dvoj- až trojnásobne vyšší ako priemerný ročný plat v Japonsku. Ak má lekár vlastnú ordináciu, môže mať až štvornásobne vyšší plat, dokonca aj viac.
Na Slovensku mám s lekármi zatiaľ iba dobré skúsenosti, bez rozdielu, či sú súkromní, alebo štátni. Som naozaj spokojný. Pokiaľ ide o iný personál, tam by som vedel hovoriť aj o nepríjemných ľuďoch. Je mi ľúto, že dobrí slovenskí lekári nie sú spokojní s podmienkami na Slovensku a mnohí aj odchádzajú do cudziny, takže počet odborníkov klesá. Dúfam, že systém zdravotných poisťovní bude na Slovensku ďalej takto fungovať, zdá sa mi, že je dobrý.
V Japonsku však majú ľudia obavy, že v budúcnosti prevezmú americký systém. Amerika má najlepšie nemocnice, najlepších doktorov, najlepšie prístroje, ale zdravotný systém funguje ako spoločnosť s ručením obmedzeným a hlavným cieľom je finančný zisk. Ich systém poisťovní je v podstate súkromný, poistenie je veľmi drahé, keď si ho človek nemôže dovoliť platiť, nikoho to nezaujíma. Len bohatí ľudia majú v Amerike šancu dostať dobrú zdravotnú starostlivosť. Počul som, že tam bežne predávajú v obchode súpravu s nástrojmi a injekciou na jedno vytrhnutie zuba.
Dúfam, že k tomuto na Slovensku nikdy nedôjde, lebo si neviem predstaviť, ako by som si sám vytrhol ten zub múdrosti.
