Protesty lekárov, ktoré organizoval a viedol Lekársky odborový zväz, sa dotýkali veľkej väčšiny obyvateľov nášho štátu a najmä dianie po 29. novembri 2011 zanechalo pomerne veľkú traumu v celej spoločnosti.
Občania si dnes môžu klásť rôzne otázky, ako napríklad: Nemôže sa takáto situácia s lekármi zopakovať? Bude mi poskytnutá neodkladná starostlivosť za každých okolností? Ak budem ležať v bezvedomí v nemocnici, bude sa mať vždy kto o mňa postarať? Nemôžu s podobným nápadom prísť iní verejní zamestnanci? Je možné, aby desiatky až stovky lekárov naraz v jeden pekný deň ostali práceneschopnými či museli ošetrovať člena rodiny? Ak funguje, respektíve nefunguje núdzový stav tak, ako sme videli, čo by bolo, ak by ho bolo nutné vyhlásiť po živelnej pohrome veľkých rozmerov? Alebo existujú dva typy núdzových stavov? Jeden, ktorý sa musí vynucovať, a druhý, ktorý až tak netreba?