Čo napísať o roku 2012 bez toho, aby čitatelia neušli už po prvom odseku? Nuž, slušne povedané, rok 2011 bol asi lepší ako ten, ktorý prichádza. Hojno už bolo, teraz budem žiť skromnejšie.
Čo sa stane, ak všetko pôjde tak dobre, ako sa len dá? Aj tie najoptimistickejšie prognózy hovoria, že ekonomického zázraku sa nedočkáme. Na vine budú, ako ináč, tí druhí. Slovensko nežije z toho, čo vyrobí pre seba, ale z toho, čo predá na trhoch v Nemecku, Taliansku a u našich susedov z postkomunistického tábora. Nemecká ekonomika, na ktorej visí celá Európa, na budúci rok neporastie takmer vôbec.
Naše exporty do tejto krajiny teda porastú len málo. Taliani a Maďari sa budú snažiť uniknúť bankrotu a moc si toho od nás nekúpia. Nie je isté, či výpadok týchto trhov nahradia bratia Česi a Poliaci.
Národ hlasuje peňaženkou
Národ sa už zlých správ napočúval dosť. Znižovanie ratingov vyspelým krajinám a ich modlikanie o pomoc z eurovalu otvorilo oči už aj ľudu na hornej Orave. Čoraz viac ľudí chápe, že od štátu sa už mnoho čakať nedá. Kto sa sám nepostará, bude mať veľké problémy.
Národ situácii rozumie a hlasuje peňaženkou. Keď je dobre, ľudia si doprajú a nešetria. Berú hypotéky i spotrebné úvery. Za rok 2011 však Slováci minuli v obchodoch asi o tri percentá menej ako v roku 2010. A to napriek tomu, že zamestnanosť v roku 2011 mierne narástla. V roku 2012 sa na rast zamestnanosti tešiť nemôžeme.
Tým, čo budú mať prácu, reálna mzda môže narásť asi o percento. Jedno je jasné: šetriť sa bude aj naďalej a možno ešte viac ako doteraz. Tešiť sa môžu banky, ale aj obchodníci s realitami a trblietavými zlatými čačkami.
Medzi hlavné udalosti budúceho roka budú patriť parlamentné voľby. Čo nás čaká a čo neminie? Veľkí hráči, ktorí sa do parlamentu dostanú naisto (a do vlády veľmi pravdepodobne), budú vo svojich sľuboch opatrní. Zľava sa dočkáme hmlistých výrokov o „boji za zachovanie životnej úrovne a sociálnych výdobytkov“, sprava o „boji za zachovanie demokracie a trhovej ekonomiky“.
Nové strany budú musieť preháňať viac a sľubovať konkrétnejšie veci. Omráčia nás vízie dvojnásobných minimálnych miezd, dôchodkov rakúskej úrovne a bezplatnej, no kvalitnej zdravotnej starostlivosti až za hrob. Takisto sa bude tvrdo vyžadovať, aby nám Európska únia prispievala na všetky projekty ako doteraz, ale my aby sme už nemuseli na nikoho doplácať.
Na dôchodky bude
Veľkou témou sa stanú dane. Ekonomická stagnácia vysuší prílev daní do štátneho rozpočtu a odvodov do Sociálnej poisťovne. Pokiaľ štát bude aj naďalej chcieť platiť dôchodky a zabezpečovať akútakú úroveň zdravotnej starostlivosti, zvyšovaniu daní sa nevyhneme. Otázka už nestojí či áno, alebo nie, ale o koľko a komu?
Z volebných programov pravdepodobných víťazov je zrejmé, že zdaníme nenásytné zahraničné monopoly a odporných boháčov. Po voľbách sa spresní, že zdaníme len tie monopoly, ktoré si nevypýtajú daňové prázdniny pod hrozbou odchodu do Rumunska.
A tiež ľudí s vysokým príjmom, t. j. takých, čo zarábajú tisíc eur za mesiac a nedokážu svoj plat previesť do daňových rajov. Takých bude našťastie ešte stále dosť a zaslúžene na nich dopadne ukrutná ruka daňového úradu. Dobrou správou teda je, že na dôchodky bude aj v roku 2012. A možno aj na vyššie platy učiteľov, aby si nepripadali pri návštevách u lekára ako stroskotanci.
Nie je nič horšie, ako keď nám zdochne koza a susedovi nie. Upokojí nás, že s ekonomickými problémami sa budú boriť aj naši blízki i vzdialenejší susedia. Najmä maďarská koza bude na tom horšie ako naša a o ukrajinskej ani nehovoriac.
Depresívnu ekonomickú náladu si preto budeme môcť liečiť na spanilých nákupných jazdách do Maďarska a na Ukrajinu. V lete navyše môžeme aj tajne dúfať, že nám športovci donesú z Londýna nejaký ten vzácny kov.
Odpovie kávová usadenina
Čo sa však stane, ak všetko nepôjde tak dobre, ako sa len dá? Rozpadne sa napríklad eurozóna divokým spôsobom a budú sa jej členovia navzájom klbčiť o čo najväčší kus ekonomického koláča? Začnú sa zo zdemokratizovaných arabských krajín valiť do Európy zástupy migrantov?
Kvalifikovanú odpoveď na tieto otázky nám zatiaľ dajú len tarotové karty a kávová usadenina. Až keď sa to všetko stane, respektíve nestane, všetci povedia, že to bolo aj tak jasné.
Môžeme s tým však niečo urobiť? Nuž, Slovensko môže tieto deje ovplyvňovať asi tak efektívne, ako odkláňať dráhy asteroidov. Psychológovia dávno vedia, že ľudia sa najviac trápia pre veci, ktoré nedokážu zmeniť. Radšej si môžeme otvoriť škótsku whisky alebo dobré tokajské z Malej Tŕne. Ten rok 2012 môže byť nakoniec celkom znesiteľný.
(Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV)
Čítajte tiež komentáre:
Aj izraelská demokracia v niektorých veciach dlhodobo žalostne zlyháva, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Keď je štát pred krachom, berie si z dôchodkových úspor, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
