Netrvalo to až tak dlho a jedna agentúra uskutočnila prvý prieskum preferencií, ktorý sa respondentov pýtal aj na HZD, ktoré založil Ivan Gašparovič. To, čo si neželal predseda HZDS Mečiar, sa stalo realitou. HZD má podľa prieskumu na svojej strane 5,3 percenta voličov. HZDS by v júli (po založení HZD) volilo 24 percent hlasov, čo je asi štyri percentá pod dlhodobým priemerom. Agentúra robí prieskumy cez telefonické rozhovory, čo môže niektorých respondentov zvádzať na nesústredenie sa na odpovede. Tak je aj potrebné hodnotiť ich výsledky. Neznamená to však, že prieskumy sú nedôveryhodné. Tvrdia to len podráždení predstavitelia HZDS, ktorí nechcú pripustiť, že Gašparovič môže získať voličské hlasy najmä na úkor ich hnutia.
HZD je nádejou najmä pre voličov, ktorí sa stotožňujú s programom HZDS, ale na druhej strane sú frustrovaní poznaním, že „vďaka“ Mečiarovi sa ich strana ocitne v opozícii. Sú medzi nimi aj takí, ktorých ponižuje autoritatívny a vulgárny politický štýl vodcu. Aj keď je táto skupina vo výraznej menšine, jej odchod k HZD môže pre Mečiara predstavovať katastrofu. Členská a voličská základňa HZDS totiž nie je len stádovitá masa, ako to na základe vzorky účastníkov mítingov na Pasienkoch tvrdia bratislavskí akademici. Práve tento omyl viedol k neschopnosti demokratickej elity postaviť sa na účinný odpor proti mečiarizmu.
