Ak nič iného, tak vonkajšie riziká, čo sa nabaľovali od mesiaca k mesiacu, mali byť vysokou bariérou, ktorá zabráni rozkladu. Je možné, že projekt štvorkoalície alias „zlepenca“ (Fico) bol od začiatku príliš ambiciózny a odsúdený k zániku.
Skúsenosť (Dzurinda II) učí, že na udržanie stability je 79 hlasov na hrane. Zvlášť vtedy, ak partajno-poslanecká skladba je sčasti nečitateľná a premiér nemá oporu vo vlastnej strane.
Koniec veštila už voľba prokurátora. Namiesto kľúčového kroku k reforme spravodlivosti - ako bola propagovaná - vypálila ako brutálny politický zápas o obsadenie strategickej stoličky. Kreácie Igora Matoviča na nacionálnej agende – Ficov „antizákon“ o občianstve a jazyky menšín – nasvietili zásadnú vec: koaličná väčšina raz je, inokedy nie je, pričom nezáleží, čo sa dohodne na koaličnej rade.
