Nadprirodzené úkazy a žiaľom zlomené straky sprevádzajúce smrť Kim Čong-ila sú jedným z vysvetlení, prečo mohla aktuálne najbrutálnejšia diktatúra sveta prežiť do našich dní – v kórejskej verzii asi nie až také úplne materialistické komunistické učenie sa podarilo úspešne naočkovať na tradíciu orientálnej despocie na čele s božským vládcom s nebeským mandátom.
Ďalším z faktorov je napríklad zemepisná poloha. Zo severokórejskej časti polostrova sa dá do demokracie utekať iba jedným smerom, na juh, a to vzhľadom na tamojšie hraničné opevnenia a mínové polia, tiež len veľmi teoreticky.
Aj na prežívanie kubánskeho režimu je nezanedbateľné plus, že je Kuba ostrov, z ktorého zdúchnuť je ešte ťažšie, než to šlo od nás cez zadrôtovanú hranicu.
Otázkou zostáva, či všetky podobné faktory postačia na prežitie diktatúry aj pod vedením slabého následníka doterajšieho vodcu.
A ak nie, ako zmena prebehne. Väčšina analytikov sa zhodne na tom, že ak diktatúra v horizonte najbližších rokov padne, bude to pád rýchly a desivý – to druhé sa vzťahuje nielen na možnú reakciu severokórejskej armády v štýle „umierajúci kôň najviac kope“.
