Isté je, že sa o konci sveta ešte napočúvame. Téma nenechala chladným ani Petra Breinera. Čo si o tom všetkom myslí? Na ukážku aspoň jedna veta: „Na konci sveta ma rozveseľuje predstava ako rôzne religiózne svetonázory prestávajú fungovať zoči-voči faktu, že ak celé ľudstvo zo dňa na deň zanikne (spolu s Matkou Zemou, ktorej skon hystericky už dosť dlho a zbytočne oplakáva zase iná skupinkou fanatikov) zvyšok vesmíru si to ani len nevšimne.“
Keď sledujem akútny nedostatok zdravého rozumu v tomto pre nás dokonalom priestore, občas sa mi koniec sveta zdá celkom dobrým riešením.
Čítajte komentár (piano) >>
Trochu inak sa do budúcnosti pozerá Martin Bútora. Vo svojom texte Buldozéry, žeriavy, otázniky načrtáva neveľmi optimistickú víziu: „Silnie presvedčenie, že ide o širšiu založenú krízu – o krízu dôvery v politické inštitúcie liberálnej demokracie... Dokonca aj vtedy, ak sa nič strašného nestalo, ako to píše Josef Chuchma o Českej republike, ľudia vnímajú uplynulý rok s príchuťou trpkosti – pretože z roka na rok stále zreteľnejšie mizne vízia a nádej.“ Nie všetko však musí byť také zlé, ako vyzerá. Alebo ako o tom čítame.
Stále viac ľudí je znechutených, ešte však nevedia, čo by malo byť to nové.
Čítajte komentár (piano) >>
Témy budúcnosti sa vo svojom texte dotkol aj Martin Porubjak. Pozerá sa na ňu však aj cez optiku svojho priateľa, prezidenta Václava Havla. „On – ozaj veľký a presvedčený Európan – varoval, že Európska únia sa uberá príliš otrocky smerovaním súčasnej globálnej civilizácie: jej hlavnou ideou je rast všetkého, rast pre rast, tvorba zisku, zisku pre zisk a za každú cenu, rozkvet a blahobyt, ale bohužiaľ naprosto jednodimenzionálny.“
Nemali by sme zabúdať na výstražné signály Václava Havla.
Čítajte komentár (piano) >>
Český divadelný režisér Břetislav Rychlík si pre zmenu zaspomínal na svoje detstvo, keď on a jeho rovesníci hltali jednu knihu za druhou, a na pubertu, keď „sa dalo očarovať devy načítaným, len tak mimochodom si zafrajeriť citátom zo zakázaného Kunderu, z úst s nalepenou cigaretou na perách pozérsky odcediť kúsok anarchistickej poézie.“ Ale nebojte sa, nie je ti sentimentálny plač starého chlapa. Veď kto vie, či zajtra nebude lepšie?
Teror módy funguje spoľahlivo, otázkou zostáva, či ním niekedy bude aj čítanie.
Čítajte komentár (piano) >>
