Vychádzajúc z nesporného faktu, že 21. decembra 2012 má nastať definitívna apokalypsa, všetky ostatné veštby, predpovede a predtuchy sú vlastne zbytočné. Naplánované podujatia sa popri konci sveta javia menej významné. Samozrejme, ak sa apokalyptik zobudí 22. decembra v plnom zdraví - Vianoce na krku, darčeky žiadne a o pár týždňov ešte aj daňové priznanie. No apokalypsa.
Na konci sveta ma rozveseľuje predstava, ako rôzne religiózne svetonázory prestávajú fungovať zoči-voči faktu, že ak celé ľudstvo zo dňa na deň zanikne (spolu s matkou Zemou, ktorej skon hystericky už dosť dlho a zbytočne oplakáva zase iná skupinka fanatikov) zvyšok vesmíru si to ani len nevšimne.
Ryby a vesmír
Stvoriteľské teórie dostávajú v ostatnom čase pekne na frak. Teória o multiverze - mnohonásobnom vesmíre – dosť odporuje predstave o človeku ako o jedinečnom vynáleze všemocnou entitou na jej obraz utvorenou a o našom svete ako na mieru šitom prostredí, len pre nás a pre naše dietky.
Kŕdeľ mimoriadne inteligentných rýb si totiž určite rovnako ako veriaci hovorí, že dokonalý vodný svet, v ktorom sa ideálne darí práve rybičkám, tu nemôže byť náhodou a bez veľkého plánu a úmyslu. Za dokonale fungujúcim prostredím, kde ryby nakladú ikry, z ktorých sa vyliahnu ďalšie ryby a potom ďalšie, musí byť ak nie stvoriteľ, tak aspoň veľmi inteligentný dizajnér. Len odporné renegátske ryby môžu prísť s myšlienkou, že existujú iné svety a žiť sa dá aj na suchu a sú aj bytosti dokonalejšie ako ryby.
Milé rybičky, takže čo ak nie Boh stvoril tento vesmír tak, aby sme v ňom my koruny tvorstva mohli existovať, ale v tomto vesmíre, jednom z mnohých, boli náhodou podmienky, ktoré umožnili vznik takýchto, o svojej jedinečnosti presvedčených bytostí? Áno - úplne náhodou, rovnako nepochopiteľnou, akou je predstava nekonečného vesmíru či dokonca väčšieho až nekonečného množstva alternatívnych, za úplne iných fyzikálnych podmienok fungujúcich vesmírov s úplne inak fungujúcimi bytosťami.
Stromy a ženy
Nepochopiteľný je aj spolok, ktorý sa už dve tisícročia snaží presvedčiť ľudí o ich (síce vrodene hriešnej, ale aj tak) výlučnosti a úspešnom posmrtnom živote v prípade, že vyhlásia, že ich hriechy sú upfront odtrpené nejakým židovským tesárom, ktorý ako jediný dokázal kýchať aj po smrti. A aby som nebol nespravodlivý, ostatné spolky sú rovnako absurdné, akurát tento rybací je najväčší.
Neveríte? Nech sa páči - 21. storočie, USA, New York. Mestská rada v Brooklyne na svojom zasadnutí riešila problém, že chasidskí židia vo svojej oblasti pritĺkli na stromy zopár doštičiek s upozorneniami pre ženy, aby ustúpili nabok, ak pôjde po chodníku muž a počkali, kým prejde. Problém mestskej rady bol v tom, že stromy trpia, lebo klince. Na ženy akosi nedošlo, tie budú v poriadku - chvíľku si postoja na chodníku, kým prejde koruna tvorstva a môžu ísť ďalej pracovať ako továrne na deti. A nikto nepovie ani slovo, lebo sa bojí, že by v politicky korektnej Amerike dostal okamžite po papuli trojkilovým balením holokaustu. A všetky podobné vymoženosti tu máme vďaka náboženstvám. Ale na druhej strane nám ony poskytujú úľavu a útechu a oporu a posilu, pravda, len do chvíle, kým sa, podobne ako apokalyptici, nezobudíme a nezistíme, že darčekov niet.
Prezident a spasiteľ
Ľudia proste naletia kadečomu. Zhruba rovnaký počet mojich spoluobčanov ako tých, čo veria, že Josele Pondrik je ich osobný spasiteľ, je takých, čo veria, že v tejto úlohe, ale ešte počas pozemského života vystupuje Obama Husajn. Výsledok je opäť ten istý - žiadne darčeky. Už dávnejšie som sa prestal zabávať a len krútim hlavou v nemom úžase, keď navonok príčetne sa javiaci ľudia okupujú Wall Street a myslia si, že robia úžasnú vec a nakoniec niečo dosiahnu. Zápal močového mechúra bude asi najhmatateľnejším výsledkom. Neviem prečo nikomu ešte nenapadlo okupovať Biely dom, z ktorého im prezident-spasiteľ už pred vyše rokom veľkolepo ohlásil, že máme účinný prostriedok na kontrolu bánk vo forme nového zákona, a doteraz ho každý deň spoľahlivo zabudne uviesť do praxe. Zatiaľ sa zdá, že banky kontrolujú, a dokonca pomerne prísne, milého spasiteľa - lebo si robia, čo len chcú, a daňovníci sa im na to skladajú.
