Na začiatku nového roku zväčša ľudia všeličo plánujú, ale prv, než by sme sa k čomusi odhodlávali, zaväzovali, nezaškodí sa zamyslieť nad minulosťou. Nehovorím bilancovať, bilancovanie neraz núti človeka zlepšovať výsledky svojej práce. Pozrieť späť je ako spytovať si svedomie, to je prospešnejšie.
Bol to aj rok významných úmrtí, v našich zemepisných dĺžkach najmä Václava Havla, muža, ktorý bol pôvodne spisovateľ, básnik a dramatik, a pod vplyvom času a okolností, v ktorých žil, stal sa politikom. Politikom, ale s vlastnosťami a názormi, aké má mať (by mal mať) každý dobrý spisovateľ – schopnosť poznať pravdu a pri práci s ňou sa držať etiky.
Pre profesionálnych politikov, ktorí sa zväčša držia pravidiel cynickej logiky, to bol cudzí prvok v práci, a iste by ho boli z politiky najradšej vyštípali, ale to celkom nešlo, lebo práve jeho etika sa páčila ľuďom, teda voličom. Možno ho aj vyštípali, ale v očiach ľudí zostal nedotknutý. Celé dni som pozeral televíziu, a zdá sa, že to tak je. Myslím na to v týchto dňoch ticha medzi sviatkami, keď píšem tieto riadky.
Kto prežil Vianoce nie ako sviatky nákupov a utrácania peňazí, ale ako narodenie nového života, nádeje a obrodenie toho, čo v nás azda zostalo čisté, ten v dňoch pred Silvestrom, ktorý je hlučný, vie si vychutnať dni ticha a pokoja. Kým som bol zamestnaný, vedel som sa tešiť na tie dni, keď v práci nie je veľa čo robiť, kolegovia sú na lyžovačkách, a ty len sedíš, dorábaš drobné práce. V uliciach je málo ľudí a električky hrkocú ako veľké hračky spod veľkého stromčeka (Pokoj prežívania vecí veľkých aj malých).
