Ak je niekto majster vo vymýšľaní skratiek, tak sú to silové zložky. Je nemožné tromfnúť OBKOK UIS PZ (Odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite úradu inšpekčnej služby policajného zboru). Ale aj PPÚ, ÚBPK, či siskárske sekcie D, P, alebo K majú čaro.
Gorila možno nie je pravdivá, ale ak áno, tak jedno z vrcholných miest je, že v SIS na niečom pracovalo 64. oddelenie. Šesťdesiate štvrté? Tomu, že v Anglicku mohol existovať agent s poradovým číslom 007, sa ešte dalo uveriť. Ale ak 64 nie je len prejav konšpiračnej poetiky, ale dôkaz fungovania nejakých ďalších 63 oddelení, tak zbohom.
Ak by Gorila platila, tak v sebe nesie tragické posolstvo o fungovaní dvoch zložiek štátu. Doteraz sa hovorilo najmä o politickej triede. Ale čo polícia a tajné služby? Po Galkových odposluchoch by tu bol ďalší dôkaz, že ak pracovníci „bezpečnostných“ a „spravodajských“ agentúr niečím radi trávia čas, tak najmä sprisahaniami jeden proti druhému.
Jadro problému je zjavné bez ohľadu na pravdivosť toho-ktorého spisu. Koľko veľkých korupčných káuz sa podarilo na Slovensku odhaliť a koľkých politikov poslať do basy? Nula. A koľko organizácií s dôležito znejúcimi skratkami platíme, aby na tom pracovali? Mnoho.
Sú samozrejme aj argumenty na obhajobu policajtov a agentov – nie všetkých možno hádzať do jedného vreca, niekedy môžu zabrániť veciam, o ktorých sa ani nedozvieme, aj taká činnosť ako podsúvanie informácií médiám plní očistnú funkciu a často im asi prácu prekazí prokuratúra alebo súdy.
Ale autorská skratka, že ak by sa zrušila polovica týchto služieb, bezpečnosť občana neutrpí, je asi prijateľná.
