Keď si kúpite v slovenskom kníhkupectve slovenskú knihu, vašich desať eur sa rozdelí asi takto: dve eurá si zoberie štát za to, že nad nami starostlivo bedlí. Približne dve a pol eura dostane kníhkupec za to, že knihu vystavil v predajni.
Niečo medzi štyrmi až piatimi eurami si rozdelia medzi sebou distribútor (doviezol knihu zo skladu kníhkupcovi do obchodu) a vydavateľ, ktorý dal knihu vyrobiť. Samotnému autorovi, tomu, čo knihe venoval najviac energie, nervov, času a prípadne aj talentu, ostane zvyšok. Obvykle asi tak deväťdesiat centov.
Povolanie: spisovateľ
Predstavme si teraz nádejného slovenského spisovateľa. Vie a aj má o čom písať. Nepoháňa ho túžba po bohatstve, ale neodbytná potreba zapisovať a zdieľať príbehy derúce sa na povrch. Chcel by sa písaním živiť, chcel by byť spisovateľom povolaním, niekto kto nesedí osem hodín denne v kancelárii, len aby sa po nociach zatváral v izbe a hektolitrami kávy pomáhal krásnej literatúre na svet. Za podmienok, aké tu máme, má v princípe len dve možnosti.
Môže písať tak, aby sa z každej jeho knihy predalo aspoň pätnásťtisíc kusov. Za predpokladu, že dokáže zo seba dostať jednu knihu ročne, je toto hranica, pri ktorej sa uživí. Nezbohatne, ale bude môcť žiť ako každý iný poctivo pracujúci človek. Problémom tejto cesty je, že knihy s takýmito nákladmi v drvivej väčšine prípadov nie sú krásna literatúra, ale skôr spotrebný tovar určený mase odchovanej na Smotánke a Kriminovinách.
Tak hovoria všetky doterajšie skúsenosti s fungovaním slovenského knižného trhu a potvrdzujú to aj samotní kníhkupci, keď sa sťažujú na vydavateľstvá, že prispôsobujú edičné plány snahe maximálne efektivizovať každý štvorcový meter zabratý v mainstreamovom kníhkupectve.
Tá druhá možnosť je rezignovať na pragmatickú časť svojho zámeru, prijať údel príslušníka malého národa s vlastným jazykom a zmieriť sa s tým, že tvorba literatúry idúcej za horizont monotónne vykonávaného remesla u nás nie je povolaním, ale drahým koníčkom.
V takom prípade je spisovateľovi vcelku jedno, či sa z jeho titulu predá dvetisíc kusov, alebo sa vďaka jeho snahe, marketingu a neustálemu obchádzaniu besied a čítačiek predá o nejakú tisícku viac. Stále to bude, finančne vyjadrené, len zlomok z toho, čo musel investovať do vzniku knihy a teda stále bude môcť písať len po práci, vtedy keď normálni ľudia zvyknú naberať sily na ďalší deň.
