SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Zabijak z laboratória?

Vedci vytvorili v laboratóriu superchrípku. Zmutovaná vtáčia chrípka sa dokáže šíriť vzduchom. No je takýto výskum naozajstným problémom?

Niekde sa stala chyba. Bezpečnostné pravidlá sa ukázali ako nedostatočné, ktosi sa zmýlil. Zo zle zabezpečeného laboratória unikol vírus, súčasť extrémne rizikového výskumu, ktorý by mohol vyhladiť polovicu ľudstva. Vírus, proti ktorému zatiaľ nemáme účinný liek, pred ktorým sa nevieme chrániť ani utiecť.

Hollywood nám do hláv vtĺkol množstvo podobných príbehov. Zväčša sa v poslednej chvíli objaví nejaký periférny vedec s postavou kulturistu, zachráni svoje deti, susedov, ich kóliu a akoby mimochodom aj amerického prezidenta spolu s celým národom.

V divákoch však napokon zostane iba jedno: nezahrávajte sa s nebezpečným výskumom, radšej nič podobné neskúmajte. A ak už v sebe nemáte vy vedci aspoň nejaký pud sebazáchovy, podobné aktivity musia vlády rýchlo zakázať.

Takéto uvažovanie je úplným nezmyslom.

Španielska chrípka

Približne pred pol rokom sa začali objavovať prvé správy, že virológovia z dvoch nezávislých tímov zrejme narazili na chrípkový vírus, ktorý v sebe kombinoval ľahkú šíriteľnosť bežnej, sezónnej chrípky a schopnosť zabíjať, ktorú mala známa vtáčia chrípka.

Tá sa objavila v roku 1997 a nakazila zhruba šesťsto ľudí. Napriek tomu z nej odborná verejnosť i médiá urobili globálneho strašiaka a rozprávali o možnosti smrtiacej pandémie, proti ktorej sa nevieme poriadne brániť.

Šesťsto nakazených pritom naozaj nie je veľa a na sezónnu chrípku každoročne umrie viac ľudí. Zásadným problémom však je, že z týchto šesťsto ľudí viac ako tristo zomrelo.

Vtáčia chrípka typu A H5N1 má podľa dostupných záznamov mortalitu medzi päťdesiatimi až šesťdesiatimi percentami. Na porovnanie, magazín Nature odhaduje, že španielska chrípka, ktorá v roku 1918 zabila milióny ľudí, mala mortalitu len okolo 2,5 percenta.

Preto sa vedci rozhodli, že budú vtáčiu chrípku skúmať. Vírus zavreli do laboratórií a pokúšali sa zistiť, čo sa musí udiať, aby sa H5N1, čo sa vzduchom dosiaľ neprenášala, stala extrémne nákazlivou.

Holandský tím Rona Fouchiera a americký Jošihira Kawaoku na to prišli. Zrejme stačí len päť mutácií na dvoch génoch – a všetky tieto mutácie, i keď každá zvlášť sa, už v prírode objavili. Už „len“ stačí, aby sa skombinovali.

Rozumná spoločnosť

Vedci pri tomto výskume samozrejme superchrípku stvorili. Vznikla zmutovaná vtáčia chrípka s jej smrtiacim účinkom, no dokázala sa – zatiaľ medzi pokusnými zvieratami, fretkami – šíriť vzduchom. V laboratóriu vznikol ultimátny zabijak.

Vírus, ktorý, ak by unikol, by mohol zabiť len ťažko predstaviteľný počet ľudí. A ktorý by sa mohol stať hroznou katastrofou. Reakcia verejnosti sa preto dala ľahko predvídať - otázky, kto a preboha prečo to vôbec dovolil, sa objavili takmer okamžite. Tieto otázky sú však vo svojej podstate nesprávne.

Rozumná spoločnosť sa vždy teší na najlepšiu možnú budúcnosť, no pripravuje sa na najhoršiu. Keď sa bude k Zemi rútiť obrovský asteroid s dvadsaťpercentnou pravdepodobnosťou, že vyhladí ľudstvo na planéte a jestvuje len jediná možnosť, ako tomu zabrániť, rozumná spoločnosť takúto zbraň vyvinie. A to aj v prípade, ak by asteroid teoreticky mohol planétu minúť a túto zbraň zneužila vláda nejakého šialeného štátu.

Tak isto si racionálna spoločnosť postaví hrádze proti záplavám aj vtedy, ak by veľká voda nemusela – ale mohla – prísť.

Správna otázka preto neznie: „Prečo takýto výskum robíme a prečo sme ho dovolili?“ Správna otázka znie: „Ako minimalizovať jeho riziká?“

Rozumná spoločnosť jednoducho potrebuje výskum vtáčej chrípky, musí pochopiť jej mutácie a následne vyvinúť antivirotiká či vakcíny. Pretože vedci si už nešuškajú, ale rovno nahlas hovoria, že skôr alebo neskôr (a pravdepodobne skôr) vtáčia chrípka aj v prírode zmutuje do formy, ktorá sa bude vzduchom šíriť.

Maximálna ochrana

To neznamená, že vytvoriť takúto „pokusnú“ superchrípku v laboratóriu nie je nebezpečné. Neznamená to ani, že by sme mali ignorovať hrozbu, že takýto vírus môže vedcom utiecť.

Americký Národný výbor pre výskum pripomína, že len medzi rokmi 2003 a 2009 došlo v laboratóriách pracujúcich s nebezpečnými patogénmi k takmer štyristo porušeniam bezpečnosti.

V siedmich prípadoch nastalo nakazenie takýmto patogénom. Za posledných desať rokov nakazil vírus SARS zamestnancov najmenej v štyroch laboratóriách s maximálnym či takmer maximálne možným zabezpečením.

Musíme sa preto nielen pripravovať na problémy, ale prípadné riziká aj znižovať. Je preto nepochopiteľné, že výskum zmutovanej vtáčej chrípky prebieha v oboch prípadoch v laboratóriách s bezpečnosťou BSL-3e.

Áno, je tam filtrovaný vzduch, vedci si musia meniť šaty, sprchovať sa, dbať na to, aby nemohli preniesť kontamináciu. V oboch prípadoch ide o laboratóriá síce so silným, ale nie najvyšším stupňom ochrany.

A takýto výskum by sa mal čo najrýchlejšie presunúť práve do takých laboratórií.

Do takých, kde sa skúma napríklad ebola, chodí sa v ochranných oblekoch a ochrana zamestnancov i pred únikom je maximálna možná. Tam by mal podobný, nesmierne potrebný a dôležitý výskum prebiehať.

Radšej skúmať

Debata o supervíruse chrípky by nemala prebiehať v rovine, či ľudí teraz oprávnene straší Svetová zdravotnícka organizácia, alebo či by sa prestížne magazíny Science a Nature mali naozaj rozhodnúť scenzurovať štúdie vedeckých tímov tak, aby v nich nebol postup na prípravu superchrípky.

Mala by sa zaoberať tým, ako takýto výskum urobiť v budúcnosti ešte bezpečnejším, a zároveň by mala vysvetľovať ľuďom, že toto nie je hranie sa na boha – je to obyčajná, racionálna a nevyhnutná ochrana pred katastrofou, ktorá môže v budúcnosti prísť.

Najrozumnejšie, čo môžeme my aj veda urobiť, je podstúpiť riziko výskumu. Rovnako ako postaviť zbraň či technológiu proti asteroidom, vybudovať hrádzu (a ak chceme chrániť ľudí, tak bohužiaľ pri tom zničiť lokálny ekosystém), alebo dobre zaplatiť požiarnikom aj vtedy, keď len sedia v kancelárii a pozerajú sa na telenovelu.

Ale nemali by sme zabudnúť, že stále ide o obrovské riziko, a preto sa ho snažiť minimalizovať.


Čítajte tiež pondelkové komentáre:

Z korupcie nie je podozrivý len prezident, ale aj väčšina Nemcov, ktorí na pochybnej pôžičke nevidia nič zásadné. Píše Miriam Zsilleová
G2 bude v rámci únie zdrojom napätia, píše Peter Schutz
ivo.jpg
Plány Smeru a SDKÚ veľký dôvod na jasanie podnikateľom nedávajú, píše Ivo Trávniček
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 600
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 038
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 834
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 534
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 13 155
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 075
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 019
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 437
  9. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 033
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 592
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Na Slovensku pribudlo 2 785 prípadov a 16 úmrtí (minúta po minúte)

Celkovo sa koronavírusom na Slovensku nakazilo 51 728. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 200 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.

Exfunkcionár NAKA prišiel na prokuratúru, údajne ponúka svedectvo

Slobodníka mal vo svojej výpovedi spomenúť obvinený exšéf finančnej správy Makó.

Ilustračné foto.
Premiér Igor Matovič.

Neprehliadnite tiež

Píše Martin Horička - Fórum

Kennedy sa obával ZSSR, kto dnes varuje pred Čínou?

Komunistická Čína je pre demokracie omnoho väčšou hrozbou akú kedy predstavoval Sovietsky zväz.

Ilustračné foto.
Píše Róbert Hajšel

Priblížili sme sa k európskej minimálnej mzde. Čo to znamená?

Za každú prácu mzdu umožňujúcu dôstojný život.

Robert Hajšel prijal ako šéf kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku ponuku Smeru, aby zaň kandidoval do europarlamentu. Nie je členom strany.
NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Vláda vymenila väčšinu šéfov štátnych podnikov. Transparentnosť išla bokom

Programové vyhlásenie vlády sa zatiaľ veľmi nedodržiava.

Zneuctená Justícia