Dielo tohto autora, dnes už dôkladne preskúmané, no pre vnímavého čitateľa a literárnu vedu stále inšpiratívne a otvorené, prechádzalo na svojej ceste k vrcholom aj ťažkými obdobiami a nepochopením.
Najmä v čase tvrdo presadzovaného socialistického realizmu päťdesiatych rokov, zaväzujúceho autorov stvárňovať v schematických sujetoch takzvaných hrdinov práce, robotníkov a družstevníkov, ale i triednych nepriateľov, sa Švantnerova komplikovaná lyrická výpoveď dostala na okraj. Paradoxne sa jej autorovi vyčítala primitívnosť, papierovosť a neživotnosť postáv.
Skutočnosť je však taká, že Švantnerov jednoduchý človek, spätý s vysokohorskou prírodou, sa stal v jeho knihách Malka a Nevesta hôľ objektom hlbinného prozatérskeho výskumu ľudského vnútra, podvedomia a nevedomia. Zúžený pohľad postáv konfrontovaných s vypätými a osudovými dejmi motivoval a plodil fantazijný obraz reality, plný nejasnosti, tajomstva a protirečení. Takýmto typom pohľadu sa nedal zvládnuť celok pozostávajúci z príčinných súvislostí, neprináležala mu ani schopnosť pochopiť zmysel častí smerujúcich k cieľu. Šlo o jav, ktorý možno nazvať neriešeným dramatizmom.
