Dlhé povojnové desaťročia sa mali Nemci doslova a do písmena ako prasce v žite. Hoveli si pod americkým bezpečnostným dáždnikom a ich úlohou bolo sústrediť sa na svoju najväčšiu prednosť: vyrábať hodnotné produkty a predávať ich do celého sveta.
Nemálo nemeckých politických predstaviteľov si zjavne neuvedomovalo túto historicky výnimočnú situáciu; ustavičný rast ekonomiky brali za samozrejmosť a v čom sa vyžívali, bola apriórna kritika Spojených štátov. Washington neurobil podľa nich pomaly ani jedno dobré politické opatrenie, či už to bolo v rámci NATO, alebo za „americké vlastné“, či už bol prezidentom Ronald Reagan, alebo James Carter, George Bush (senior), alebo Bill Clinton.
