"Uplynulo dvadsať rokov od vymanenia sedliakov a čo vidíme? Aký pokrok nastal po takom dlhom čase? V každej obci sa nachádzajú dvajatraja boháči, obyčajne skrbci a úžerníci. Do školy nejdú, rastú ako nerozumné zvieratká. Kto videl dávnych poddaných a vidí teraz slobodných občanov, iného rozdielu u mnohých nezbadá ako lenivosť a pijanstvo...", napísal o slovenských sedliakoch po zrušení poddanstva Jonáš Záborský.
Aj on možno podľahol viere, že už samotné oslobodenie spod jarma hociktorej neslobody automaticky skvalitňuje nielen človeka, ale aj vzťahy v ktorých žije. Aké bolo jeho sklamanie, keď na svojich životných cestách videl pravý opak postoja k získanej slobode; neúctu k vlastnému bytiu, rodine, národu, kultúre.
