Hormuzský prieliv, cez ktorý ide do sveta 40 percent ropy prevážanej po mori, je v najužšom bode široký 54 kilometrov a lode sa tam musia pri oboplávaní ománskeho rohu Arabského polostrova dosť dlho zdržiavať blízko iránskych brehov.
Pre Teherán naozaj nie je ťažké prieliv aspoň na čas zablokovať alebo aspoň vážne skomplikovať dopravu v ňom. Stačí mínové pole, útočné člny či dokonca len lepšie delá. To všetko Irán má a dokonca si to už vyskúšal v takzvanej vojne tankerov počas iracko-iránskej vojny, keď sa obe strany snažili navzájom poškodiť (a svet vydierať) napádaním lodí plných ropy.
Dlhšiu blokádu zálivu by Teherán proti americkému námorníctvu, samozrejme, neudržal, a to by proti vážnemu ohrozeniu prepravy zasiahnuť muselo, navyše by sa k nemu v takejto situácii museli pridať lode spojencov z NATO. Ekonomika západných krajín dnes naozaj nie je v stave, aby sa mohli prizerať, ako ceny ropy vystrelia do nebies. Len iránske hrozby ich pritom dosť zvyšujú už teraz.
