Každému, kto v Gorile práve objavuje Ameriku, patrí želanie dobrého rána aj od komentátora, ktorý nemal o spise do zverejnenia ani poňatia. Prianie sa netýka politikov, ktorí v predstihu tiež nečítali, a teraz predstierajú úžas nad prostredím, kde sa vyskytli.
Skutočnosť, že sa mnohí z nich na dojení štátu nepodieľali, na pretvárke nič nemení. Dlhý rad škandálov, ktoré tu vybuchovali a zanikali bez koncovky, nenechával pochybnosť, že hybné sily a vzťahové pozadia sú na pôdoryse Gorily. Nie do detailov, ktoré sú zvláštne a miestami až bizarné, ale celku ako takého.
Napríklad je isté, že medzi politikmi, ktorí v sobotu načúvali zvetranej frazeológii predsedu SDKÚ, sedeli i takí, ktorí nekradli, nelúpili a nechcú ani v budúcnosti. Nemožné je, aby nevedeli a netušili.
Menšina, o ktorej je reč, a ktorá vidí poslanie vo verejnom živote (zlepšovaní sveta), má na výber: buď vezme realitu na vedomie a prispôsobí sa, alebo si musí hľadať niečo iné. Napríklad v Oxforde, aby sme nemenovali. Tu leží najužšie hrdlo „nulovej tolerancie“, „padni komu padni“, „do päť minút“ a podobne.
Opičie lásky medzi politikou a biznisom, až po spávanie v jednej posteli (to nie je narážka na Vazovovu!), nie sú národné špecifikum. To, že vykrmovanie gorily sa dialo a deje na celom Západe vcelku masívne, je jasnou správou, že ide o systémový nedostatok. A nie kapitalizmu, ale demokracie.
V postkomunizme akurát umocnený tým, že inštitúcie, ktoré majú obstarávať priebežnú katarziu a vnem spravodlivosti – polícia, prokuratúra, súdy – nemajú tradíciu a napratané od pivnice po povalu prízrakmi minulosti neplnia túto funkciu.
Ďalší postkomunistický nános je nechuť k straníctvu ako takému, (aj) čoho dôsledkom sú málopočetné – v ráde stoviek a tisícok - členské základne. Z podstaty biedneho výberu nemôžu generovať kompetenciu a výkon, iba závislosť a manipulovateľnosť pešiakov, ktorí recyklujú dve desaťročia tých istých lídrov.
Lásky, vzťahy a väzby časom vytvorené je takto nemožné preseknúť, pohyb po vertikále otvára len služba a lojalita, čo znechucuje a odradzuje typy „verejné“. A vytvára priestor pre zlatokopov a pasažierov, ktorých, naopak, do strán nie volá, ale priam ženie neodolateľná príťažlivosť stále sa zväčšujúceho a expandujúceho štátu. (A ešte eurofondy!)
Ústavná väčšina (pod)priemeru a odstup, nechuť tých, čo sú, respektíve sa vidia ako intelektuálna a morálna elita, je pohnojená pôda, na ktorej Gorila musela vyrásť, aj keby nechcela. To je uzol, ktorý sa dá rozpliesť iba zdola (napríklad anexiou politických strán, prečíslením terajšieho členstva), avšak marec to nebude celkom iste.
Skôr kríza, ktorá otázku, akými cestami sa šíri bohatstvo v spoločnosti, môže nastoliť priam s gorilou silou. A potom môžu biť hlavami o múry aj tí, ktorí vedeli, ale prispôsobili sa, aj nezasvätení, ktorí práve objavili Ameriku.
Čítajte viac komentárov:
O kobercovom nálete ratingovej agentúry na eurozónu píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
KDH je pekným príkladom toho, že kto nič nerobí, nič nepokazí, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Orbán si v spore s úniou nemôže dovoliť priznať chybu, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
