Predsedovi Smeru R. Ficovi nemožno uprieť schopnosť neraz presne trafiť klinec po hlavičke (ak to nie je práve hlavička niekoho z jeho blízkeho okolia, na nerozoznanie podobná hlavičkám iným) - skôr sa dá sporiť o razanciu a smer jeho úderov (či už ide o otázky pôvodu majetku, alebo zneužívania sociálneho systému mnohými rómskymi spoluobčanmi a blížiace sa konflikty o spišské zemiaky). Naposledy zazneli jeho výhrady proti niektorým stranám, ktoré sa vraj akosi automaticky spoliehajú na to, že vytvoria koalíciu so Smerom, a stačí sa im dostať do NR SR.
Máloktorá strana však pripustí možnosť, že jej nejde o čo najvyššie volebné výsledky - bolo by to napokon v rozpore s legitímnym cieľom každého politického subjektu získať čo najväčší podiel na moci. Že sa však štandardné strany spoliehajú na to, že Smer nevytvorí vládu s HZDS, je vcelku pochopiteľné - keby totiž do koalície s HZDS Fico išiel, poprel by všetko, čo doteraz urobil, takže jeho slová môžeme vnímať skôr ako posilňovanie pozícií Smeru podľa príkladu SDĽ po voľbách v roku 1998 (keď práve schopnosť lavírovať a vydierať svojich partnerov priniesla SDĽ o jedno kreslo vo vláde viac a neskoršia spolupráca s opozičnými poslancami v NR SR spôsobila deformovanie reformy verejnej správy napríklad).
