Aj keď medzi rozhodujúcimi americkými politikmi panuje zhoda o potrebe odstrániť z mocenského postu irackého diktátora Saddáma Husajna, čoraz viac sa vraví aj o rizikách takejto akcie. Málokto totiž pochybuje o schopnostiach Husajnovej armády postaviť sa na efektívny odpor. Aj keď má dnes Irak v zbroji menej mužov, menej tankov a lietadiel než v roku 1991, keď obsadil Kuvajt. Napriek tomu predstavuje iracká armáda v oblasti Blízkeho a Stredného východu hneď po izraelskej najmocnejší prvok. Bagdad navyše vlastní chemické a biologické zbrane, ktoré môže dopraviť na hlaviciach približne tridsiatich odpaľovacích a mobilných základní rakiet Scud, a ak k tomu prirátame možnosť, že má už dokonca jadrové zbrane, možno si dotvoriť obraz hrozby, akú dnes Saddám Husajn predstavuje.
Menej sa však diskutuje o otázke, prečo sa tak má stať. Prečo chce prezident George Bush pripraviť tohto muža o moc, prečo si želá, aby sa vlády v Iraku ujali ľudia iného druhu. Nejde, pravdaže o osobnú záležitosť. Vo svetovej politike by to bol malý dôvod na začatie vojenských operácií a v žiadnom prípade by pred medzinárodným spoločenstvom neobstál. Bush najnovšie dôvody na zvrhnutie Husajna charakterizuje takto: „Z hľadiska budúcnosti civilizácie nesmieme dovoliť, aby najhorší svetoví vodcovia vyvíjali a rozmiestňovali tie najhoršie zbrane, a tak vydierali slobodu milujúce národy.“
Husajn takéto nebezpečenstvo skutočne predstavuje. Problém je však inde. Ide najmenej o dva rizikové faktory. Prvý je vojenský a druhý politický. Americké vojenské velenie si nie je isté, ako by celá akcia dopadla. Ak by totiž k nej naozaj došlo, výsledkom by malo byť odstránenie Husajna a jeho vládnej skupiny. Lenže nevie sa, ako by Husajn zareagoval. Jestvujú obavy, že by v prípade začatia útoku mohol použiť zbrane hromadného ničenia - nielen na americký expedičný zbor, ale aj proti Izraelu.
Scenáre vývoja vojnovej situácie musia rátať so všetkým. Musia rátať najmä so schopnosťou Husajnovej armády bojovať za svojho vodcu do poslednej kvapky krvi. Amerika chce ísť do toho, pretože teraz je podľa informácií tajných služieb riziko nebezpečnej Husajnovej odpovede menšie, než to môže byť o niekoľko mesiacov či rokov. Ak by totiž Husajn naozaj dokázal získať jadrové zbrane - Richard Butler, bývalý šéf medzinárodných inšpektorov v Iraku, pre CNN povedal, že Husajn ich mohol zohnať aj na čiernom trhu po rozpade Sovietskeho zväzu - je veľmi pravdepodobné, že by ich aj použil! Američania majú aj podozrenie, aj keď zatiaľ žiadne dôkazy, že bin Ládinova teroristická organizácia al-Kaída mala a ešte aj môže mať priame spojenie na Husajna, a teda že za útokom na New York a Washington mohol nepriamo stáť práve iracký diktátor. Ak by sa takéto predstavy povrdili, Američania by mali absolútne plné právo na zvrhnutie Husajna. Pokým však nemajú dôkazy, je dosť zložité do akcie sa pustiť. Už aj preto, že niektorí spojenci nie sú ochotní na útoku sa podieľať.
