Články v tejto rubrike píšem – spolu s ďalšími kolegami – už niekoľko rokov. Dalo by sa to zistiť presne, ale načo. Nechce sa mi. Viem len, že túto ideu dostal vtedajší šéfredaktor Martin M. Šimečka. Sú to teda už roky, čo mesiac čo mesiac napĺňam stanovený rozsah 390 slov, resp. asi 2400 znakov - aj s medzerami.
Nikdy sa mi nestalo, že by som nemal o čom písať. Ale nikdy sa mi nestalo, že by som sadal ku klávesnici suverénne, samoľúbo, nafúkane, bez pokory a pochybností, či mám čo povedať, či tam, na druhej strane papiera alebo monitora sedí niekto, komu moje slová niečo dajú, niečo v ňom rozozvučia alebo aspoň rozhýbu, dajú do pohybu. Hocako sa ma dotkne negatívny ohlas alebo urážky, oveľa väčšia porážka je ticho z nezáujmu.
