Od detstva ma fascinoval moment, keď sa ručička hodín v posledný deň roka posunie za dvanástku a nastane nový rok.
Pamätám sa, aký zvláštny pocit som z toho mal, keď som začal žiť na Slovensku. A priznám sa, mám ho dodnes. Je to spôsobené časovým posunom medzi Japonskom a Slovenskom.
V čase, keď Slováci ohňostrojom a šampanským vítajú nový rok, ľudia v Japonsku si už s rodinou sadajú k prvému jedlu roka. To nasleduje hneď po návrate domov z pozorovania prvého východu slnka v novom roku. Je to japonská obyčaj, veľká udalosť, každý chce vidieť prvý východ slnka na horizonte Pacifiku.
Áno. Japonsko je krajina vychádzajúceho slnka. Tak sa hovorí. V skutočnosti však existuje zopár krajín, kde vychádza slnko ešte skôr ako v Japonsku. V austrálskom Sydney sú o dve hodiny popredu, na Novom Zélande o štyri a na ostrove Samoa vychádza slnko o päť hodín skôr než v Japonsku.
Možno ste už zachytili informáciu, že na Samoe v južnom Pacifiku posunuli virtuálnu časovú hranicu, takže ostrov sa teraz nachádza na západ od nej. Krajina sa vyškrtnutím jedného dňa - 30. decembra - posunula o 24 hodín do budúcnosti. Po štvrtku 29. decembra nasledovala hneď sobota 31. decembra. Tak oslavovali nový rok ako prvá krajina na svete.
Dôvodom na zmenu nebola túžba stať sa „krajinou vychádzajúceho slnka" a tak sa zviditeľniť. Naopak, mnohí z turistického priemyslu boli proti posunu, pretože Samoa prestala byť „krajinou, v ktorej zapadá slnko ako v poslednej".
A práve tento fakt v minulosti tak veľmi fascinoval zaľúbených a mladomanželov. Myslím si však, že Samoa môže k celej veci pristúpiť kreatívne a prísť s novým sloganom: „Krajina, kde ako v prvej zapadá slnko." Mám však obavy, či to bude pre turistov dostatočne atraktívne.
