Bol som na skvelom predstavení Richarda III. Old Vic s Kevinom Spaceym ako Richardom, mňam. Vo chvíli, keď Richarda prídu pred bitkou na Bosworth Field upozorniť duchovia jeho obetí, že to s ním nevyzerá najlepšie, som si uvedomil, ako sme od Shakespearových čias pokročili.
Pred 400 rokmi mali ešte aj zloduchovia formátu Richarda výčitky svedomia. Dnešní vodcovia ľudstva, národov, štátov či straničiek poväčšine ani netušia, že svedomie existuje.
Myslel som si, že tento fakt je všeobecne známy, takže ma prekvapujú prekvapené reakcie na Gorilu. Rovnako udivené bolo publikom pred asi dvadsiatimi rokmi, keď som oznámil, že mať obľúbeného politika je ako mať obľúbenú chorobu. Nič sa nezmenilo. Vybrať si dnes napríklad medzi Ficom a Dzurindom je ako vyberať si medzi sarkómom a leukémiou.
