Väčšina verejných vystúpení Tonyho Judta sa stávala udalosťami, ktoré dokázali zatriasť európskymi a americkými intelektuálnymi kruhmi. Nebola to však samoľúba hra alfa intelektuála, ale skôr jeho viera v silu diskusie a polemiky ako podstaty ľudského spolunažívania.
Aj jeho posledná prednáška na Newyorskej univerzite v roku 2009, už v pokročilej paralýze zapríčinenej Lou Gehrighovou chorobou, vyvolala šum, ktorý presiahol akademickú pôdu. Po jej prepísaní a doplnení ju pod názvom Ill Fares the Land - Zle sa vede zemi (Rybka Publishers, preklad Jakub Franěk) stihol vydať krátko pred svojou smrťou ešte v roku 2010.
Počtom strán neveľká kniha, v porovnaní s jeho takmer tisícstránkovou Povojnovou Európou z roku 2005, je skôr manifestom, pod ktorého údernú stručnosť sa zaiste podpísala aj nemilosrdnosť choroby, pre ktorú si nemohol dovoliť strácať čas dodržiavaním pravidiel zdĺhavej akademickej argumentácie.
