Lekárski odborári oslavujú víťazstvo nad Pentou. Pravda je taká, že aj pre ich úspech sa nemocnice zadlžujú ešte rýchlejšie a trh na ich úkor môže obsadiť práve finančná skupina, proti ktorej bojovali.
„Zrušením transformácie nemocníc na akciové spoločnosti sme prekazili osvedčený scenár finančných skupín – vytrhnúť časť národného bohatstva zo štátneho vlastníctva a následne sa ho zmocniť. Boli to práve lekári, ktorí sa jednotne a rozhodne postavili proti finančnej skupine, ktorá chcela ovládnuť zdravotníctvo,“ píše v aktuálnom vyhlásení Lekársky odborový zväz.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
V šoku, ktorý prežíva časť verejnosti z textu Gorily, hrozí, že lekárski odborári budú spätne hrdinovia a ešte aj ich najhoršia požiadavka bude vyzerať ako dobrý nápad. Preto si znova pohovorme o tom, aký je výsledok štrajku.
Nemocniční lekári menej pracujú. Až štrajk a následný tlak vlády spôsobil, že vedenia nemocníc začali dodržiavať Zákonník práce aj v častiach o maximálnom pracovnom čase. Keďže sa počet lekárov nezmenil, znamená to, že si nemocnice buď lepšie zorganizovali prácu alebo rušili zbytočné oddelenia.
Obe možnosti pacientovi nepoškodia, lekárom prospejú. Ak by bolo výsledkom štrajku len to, zaslúžil by si potlesk postojačky.
Nemocniční lekári majú vyššie platy. Možno to zníži závislosť niektorých z nich od druhých a tretích zamestnaní, farmafiriem a zvýši pocit spoločenského uznania. Všetko tiež samé dobré veci.
Zvlášť, ak sa k tomu pridá fakt, že zdravotné poisťovne viac-menej uznávajú, že nemocniciam musia na vyššie platy lekárov a zdravotných sestier doložiť. Pretože nielen súkromné zdravotné poisťovne, ale aj štátna VšZP majú riaditeľov, ktorí by so zvýšením platieb nesúhlasili, ak by si neboli istí, že na to poisťovne majú.
Chuť vidieť veci pozitívne sa zosype vo chvíli, keď si pripomenieme, že od konca jesene nemocnice znova vyrábajú dlhy a neplatia. A to takým tempom, že už na konci tohto roka sa môže ich dlh dostať k dvesto miliónom eur, čo by dostalo situáciu prakticky na úroveň pred minuloročným oddlžením.
Inak povedané, nemocnice už momentálne platia len to, čo musia - teda najmä platy, ktoré tvoria od 50 do 70 percent ich nákladov.
Odborári majú pravdu v tom, že ak by sa transformácia na akciovky nezastavila, problém by za pár týždňov zázračne nevyriešila a dlhy by vznikali tak či tak. Ibaže by riaditelia nemocníc boli pod tlakom niečo s tým robiť, nestačilo by zohnať peniaze aspoň na platy a na ostatné hrdo kašľať.
Finančnú skupinu, proti ktorej lekári bojujú, to ovplyvní len tak, že jej lokálne nemocnice budú mať ešte vyššiu šancu brať trh veľkým nemotorným štátnym špitálom. Jej zdravotná poisťovňa sa do straty nedostane a bude mať dosť času, aby sa pripravila na rok 2013, keď ju čaká od Roberta Fica sľúbená špeciálne vysoká daň z príjmu.
Ak v Pente pochopia, čo sa od nich očakáva, tak nebudú pred daňovým úradom skrývať všetky zisky. Lebo by zle vyzeralo, ak by boli premiérove opatrenia na smiech a oni zasa víťazi.