Ten, kto pustil Gorilu na slobodu, by azda aj mohol vysloviť umiernenú spokojnosť s účinkom. Aj keď nie je isté, či zamýšľal presne to, čo odkazujú čerstvé čísla Focusu a Polisu.
Naznačujú všeličo. Napríklad aj to, že podobne ako v bývalých kampaniach Ficovi opäť ide karta tak, že keby to bol poker, tak človek zahodí aj esový pár. Posúďte sami: tých istých 41,5 mu raz stačí na nadpolovičnú väčšinu (Polis) a keď je tých istých 41,5 málo (Focus), tak nad čiarou je SNS, ktorej iba prítomnosť urobí zo Smeru predátora, keďže môže diktovať podmienky.
Problémom Fica iste byť môže, že ani s výbornými kartami nehráva dobre. Ale pozor. Nevedno, či sa z minulosti nepoučil, a ani to, ako zamiešala Gorila závermi z respektíve spred 11. októbra.
Ďalšie zistenie, čo sa dá risknúť, sa týka takzvanej pravice. Preskoky Obyčajných ľudí cez päť percent s pomerne bezpečnou rezervou signalizujú nielen už takmer istý prienik do parlamentu, ale najmä to, že jedinou metódou, ako obohrať Smer „zlepencom“, je množenie delením.
Vidíme podobné doplnenie stavov ako pred rokom a pol, keď by koalíciu nezložili bez SaS. Ibaže teraz sa od Sulíka, čo je z cifier badateľné, funkcia elixíru nádeje preniesla na Matoviča. Ten by nemal hanobiť štátny znak opičou symbolikou, ale postaviť Gorile rovno sochu v nadživotnej veľkosti. Z vďačnosti, samozrejme.
S ohľadom na to, že Hrušovský si mal s Dzurindom rozdeliť 200 miliónov, sa zdá 11 respektíve 9,5 percenta pre KDH trochu veľa. Aj keby to tak dopadlo, Figeľov pozdrav straníkom, že „KDH sa stáva lídrom pravice“, nie je dobrý ani ako vtip. A tu sa zastavme.
Aby ste boli niečomu lídrom, to niečo by muselo existovať. Slovenská takzvaná pravica nebola ešte nikdy rozštiepenejšia v pohľade nielen na spoločné vládnutie, ale kopu iných vecí než pred týmito voľbami. Neexistuje ako entita, ale ako ring s piatimi rohmi (SDKÚ, KDH, Most, SaS, OL).
Lídra nerobí zisk titulu jednookého medzi slepými, ale dar prirodzenej sily a autority. Prečo by osempercentný drobec uznal vodcovstvo deväťpercentného trpaslíka, s ktorým sa inak rozchádza v názore či na euroval, či na odvody, či na spolužitie s Ficom, či na miesto Gorily v slovenskej spoločnosti?
Celý zápas o lídra pravice je mediálna burleska vychádzajúca z potreby šíriť vzrušenie, napätie, nahradiť obsah, ktorý tak zúfalo chýba. Líder nevzniká z ničoho ako peniaze v ECB, ale prirodzeným vývojom.
Slovenská pravica je programovo i personálne vykradnutá, lídra jej nevyrobí Focus, Polis ani MVK. A pointa je, že ak aj zázrakom vyskladá „zlepenec“, tak tentoraz vôbec nie je isté, či predseda strany s najvyšším skóre – napríklad 8,42 – bude aj premiérom.
Všetky výskumy vedú do Ríma. V šesťdesiatom šiestom rade hovoria o lídrovi pravice, v prvom o rozstrele medzi dvoma scenármi: Fico zostavuje vládu podľa vlastného gusta verzus do zloženia a početnosti koalície prehovoria aj iní.
Čítajte viac komentárov:
Účastníkom protestov proti Gorile píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
O kontroverzných dvojiciach slovenskej politiky píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Okolo dodávok plynu je informačná hmla, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
