Vo výťahu som stretol susedu, rovesníčku, matku dvoch, teraz už dospelých synov. Práve som z auta niesol v náručí svojho ani nie trojročného, ešte rozospatého syna. Chvíľu sme sa mlčky viezli a potom znenazdania povedala, že mi závidí tú stále trvajúcu možnosť pritúliť si k sebe maličké dieťa.
Keďže sú moji ďalší dvaja synovia tiež takmer dospelí, vedel som presne, čo má na mysli. V prípade dospelých detí, ktoré aj napriek pribúdajúcemu veku ostávajú pre svojich rodičov navždy deťmi, už bráni podobným bezprostredným a častým prejavom lásky a blízkosti akási vzájomná ostýchavosť.