Mrzí nás, že sme vlastnou nekompetentnosťou alebo váhavosťou nezvládli niektoré kauzy, vinou čoho prišla táto krajina o niekoľko desiatok miliárd korún, že sa nám nepodarilo splniť viacero kľúčových reforiem, lebo sme neboli schopní sa na ich riešení pre malicherné dôvody dohodnúť, že prevládajúca nálada spoločnosti je „blbá“ - aj tak mohli zaznieť prvé slová hodnotenia plnenia programového vyhlásenia vlády M. Dzurindu. Nedá sa povedať, že v modifikovanej podobe nezazneli - odzneli však priveľmi tichučko pomedzi mnohé vzletné výroky o správnej ceste, o historickej šanci, o prahu do EÚ a NATO, o tom, že vo všetkých oblastiach, ktoré znamenali prioritu, dosiahlo Slovensko pokrok. Nehovoriac o tom, že vo vyše 70-stranovom dokumente, ktorý včera vláda schválila s pripomienkami, takýchto sebakritických slov takmer niet. Potemkinovský newspeak správy o plnení programového vyhlásenia vlády SR priam udupáva kritického čitateľa a miestami vyvoláva krivý úškľabok - ekvilibristika okolo problému ne/zamestnanosti je priam úžasná. Hovoriť o miernom zvýšení zamestnanosti sa dá len vtedy, ak sa abstrahuje od zámeru dosiahnuť 10-percentnú nezamestnanosť a reálna nezamestnanosť takmer 20 percent je „položená na lopatky“ faktom, že počet nových pracovných miest bol vlani vyšší ako počet miest zanikajúcich.