Človek si racionalizuje svoje konanie: „Nešiel som v novembri štrngať kľúčmi, pretože to celé bolo aj tak dohovorené sprisahanie Havla s komunistami,“ a povie tým nielen to, že tí, čo štrngali, boli (maximálne naivní) hlupáci, ale aj to, že on takým nebol, nie je a nikdy nebude.
No ak sa snažím racionalizovať si to, prečo sa nedokážem vnútorne stotožniť s antigorilím štrnganím, na nič neprichádzam. Nemám žiadne argumenty. Vlastne mám, ale iba také dodatočné: že sa mi nepáči obhadzovanie vajíčkami a agresívne kmásanie plotov. Lenže to som predsa nemohla vedieť, keď sa tieto protesty začínali! Alebo že organizátori sú pre mňa neznámymi osobami okrem pána Nicholsona. Ale veď ani v novembri som okrem pána Kňažka (aj jeho iba ako herca) nikoho vlastne nepoznala. Rovnako žiadny argument.
Tak prečo nie?
