Otázkou z titulku sa zaoberá veľa ekonómov a jasný návod neexistuje. Zdá sa však, že väčšina akceptuje, že treba aspoň spomaliť zadlžovanie štátov eurozóny. Za posledné roky sa ukázalo, že niektoré z nich nebudú ani v strednodobom horizonte schopné svoje dlhy splatiť. Problémom tu totiž nie je len výška dlhu, ale najmä nízka konkurencieschopnosť ich ekonomík.
Treba upozorniť, že existuje ďalšie silné obmedzenie, ktoré v minulosti nebolo také významné - veková skladba obyvateľstva. Rozpočty väčšiny štátov (aj tých s ratingom AAA) sú zaťažené sociálnymi výdavkami a tiež záväzkami do budúcich období, ktoré sa viažu predovšetkým na občanov v postproduktívnom veku.
Toto je jadro európskeho sociálneho štátu, v tomto sa Európa líši od Spojených štátov i nových dynamických ekonomík, ako sú India, Čína alebo Brazília. Tieto záväzky však nebude možné odbúrať jednak vzhľadom na rastúcu voličskú silu dôchodcov, no aj pre zaistenie istej spoločenskej súdržnosti. Inými slovami, väčšia časť európskeho sociálneho štátu ostane zachovaná.
