Každý tretí mladý Slovák bez práce. Medzi USA a Európou sa roztvárajú nožnice. Nezamestnanosť ešte porastie... Jóbove a, žiaľ, v podstate pravdivé zvesti prichádzajú z médií každý deň. Ani si to neuvedomujeme, ale za viacerými z nich stojí priamo alebo aj nepriamo demografický vývoj.
Nenadarmo existuje vedná subdisciplína označená ako Population economics a mnohé výborné kvázidemografické články napísali ekonómovia. Už pred viac ako tridsiatimi rokmi si Richard Easterlin všimol, že oscilujúce počty narodených menia vzťahy na trhu práce z hľadiska ponuky a dopytu, napríklad z hľadiska toho, ako sa vyvíja počet mladých neskúsených vo vzťahu k počtu starších skúsených, ktorých postupne nahrádzajú.
Menej uchádzačov, viac nezamestnaných
Keď sa uchádzala o pozície po skončení stredných či vysokých škôl generácia „Husákových detí“, bol to čas rekordnej nezamestnanosti okolo prelomu milénií. Išlo pritom o ročníky, ktoré dosahovali takmer stotisíc osôb. Otázka, či boli tieto vysoké počty príčinou, alebo dôsledkom zlého stavu zamestnanosti, by bola riešením rébusu sliepka či vajce. S veľkou pravdepodobnosťou išlo o obojstranný efekt.
V súčasnosti si prácu hľadajú skončení stredoškoláci narodení niekedy okolo roku 1993 - 1994 a vysokoškoláci narodení okolo nežnej revolúcie. Pritom v roku 1990 sa narodilo na Slovensku už len necelých 80-tisíc detí, v rokoch 1994 už iba niečo vyše 66-tisíc detí. Problémy so zamestnanosťou mladých teda máme napriek tomu, že je ich relatívne málo, respektíve čoraz menej.
