Verím vo voľný trh a spravodlivú súťaž. Kapitalizmus aj socializmus sú podľa mňa podobne nedokonalé, rovnako ako my ľudia.
Demokraciu a slobodu považujem za najväčšie cennosti, ktoré táto krajina v dejinách vybojovala.
Privatizáciu nefunkčných štátnych podnikov vnímam ako prospešnú, ale vytáča ma, že zisky z nej si rozdeľovalo zopár extrémne bohatých jednotlivcov, namiesto toho, aby sa napríklad opravili chodníky a gymnáziá, kúpili nové knihy do knižníc alebo klavíry do umeleckých škôl.
Nepohŕdam ľuďmi, ktorí vďaka svojmu talentu a umu zarábajú veľa peňazí, no vážim si aj tých, ktorí – podobne ako ja a veľa umelcov, učiteľov či vedcov u nás – ich majú málo.
No som naštvaný a znechutený z toho, že u nás pretrvalo parazitovanie mocných na štátnej kase aj mafiánske kamarátšafty, presne ako za komunizmu, ktorý som okúsil v detstve a stačilo mi na celý život.
Nasadenie a odvaha
Keď som šiel na Gorila protest, nedal som si na tvár masku. Po nikom som nehádzal banány. A neveril som, že ešte niekedy uvidím Námestie SNP také plné ľudí. Spomínal som, ako som tam dvanásťročný stával v novembri 1989, počúval som rečníkov, ale ich slová som pochopil až oveľa neskôr.
Jedným z nich bol Fedor Gál, ktorého si veľmi vážim. O to väčšmi ma zamrzelo, keď som si v tomto denníku prečítal, že sú podľa pána Gála vízie organizátorov protestov „šibnuté, naivné a amatérske“. Ani ja nesúhlasím s mnohým, čo žiadajú lídri Antigorily, ale obdivujem ich nasadenie a odvahu.
Títo mladí ľudia urobili zadarmo a vo svojom voľnom čase v upozorňovaní na korupciu v tejto krajine za tri týždne stonásobne viac ako mnohé štátne či neziskové inštitúcie, ktoré to majú desaťročia v náplni platenej práce. Spája ma s nimi znechutenie z nehoráznej zlodejiny mocných a boj za spravodlivé vyšetrenie káuz.
Niekedy nestačí len sedieť pri počítači a písať. Občas treba vstať od stola a ísť nie ako jednotlivec, ale v dave, ktorý nie je len negatívny, ale má aj svoj zmysel a hodnotu.
Po vyše dvoch desaťročiach som počul, že v jednote je sila a hoci je v tom aj istá irónia – ako v každom notoricky známom slogane – bola to v tej chvíli aj prostá, hlboká pravda.
Slušný dav
Ja na rozdiel od Gála verím, že protesty menia slovenskú spoločnosť. Už ju trocha zmenili.
Mladá generácia, ktorá bola ešte donedávna označovaná za rozmaznaných, značkami posadnutých povrchných lenivcov, ktorí pohnú zadkom akurát na hudobnom festivale, sa ukázala ako aktívna, verejne angažovaná a zodpovedná. Taký slušný dav som po skúsenostiach zo slovenského futbalu vôbec nečakal.
Nechápem jednu vec: keď je dnes niekto otvorene ľavičiar, tak sa o ňom hovorí div nie ako o nebezpečnom psychopatovi s vážnou duševnou úchylkou a jeho názory sa rozoberajú ako celospoločenská hrozba.
Ale keď niekto verí vo „vedecké“ dokazovanie zázrakov, chodenie po vode, vstávanie z mŕtvych, v zjavenia priesvitných panien na zelených lúkach, náš štát by rád podriadil náboženskému miništátu a gejov posiela na liečenie, tak je to na Slovensku vzor morálky a automaticky nasledovaniahodná autorita a, samozrejme, by sme ho mali aj voliť.
Zlodeji za mreže
Je mi ľúto, že sa protesty po svojom oficiálnom konci zvrhávajú a dochádza aj k násilnostiam. Provokatéri sa v mase nájdu vždy a bohvie, kto to pácha. Hádam sa to podarí vyšetriť. Je mi ľúto zranených policajtov, pretože odvádzajú dobrú prácu a starajú sa o plynulý priebeh protestov. Škoda, lebo pre incidenty mnohí znevažujú celú aktivitu.
Čo ďalej? V prvom rade povoliť publikovanie knihy Toma Nicholsona o kauze Gorila – naša ústava v čl. 26 cenzúru zakazuje! Do hľadania Jirka Malchárka a Anny Bubeníkovej zapojiť Interpol a ďalšie medzinárodné štruktúry, s ktorými Slovensko spolupracuje.
Netreba zabúdať na presahy Gorily do zahraničia. Podľa rakúskych novín Der Standard podplatila Penta vtedajšieho ministra dopravy Prokopoviča, ako aj päť ďalších členov komisie pre privatizáciu bratislavského letiska – a prsty v tom vraj mali aj Letisko Viedeň a Raiffeisen Zentralbank.
Noviny podozrievajú tiež rakúsku Meinl Bank, že za hranicami prepierala peniaze Penty. Verím, že Gorila bude zaujímať vyšetrovateľov nielen v Rakúsku, ale aj v Česku či v Nemecku.
Podporujem Antigorilu v snahe vyšetriť túto a iné kauzy. Zlodej patrí za dokázanú krádež do väzenia bez ohľadu na to, či má jeho strana prívlastok kresťanská, sociálno-demokratická alebo pirátska.
Konečne
Po masových protestoch, samozrejme, nikto z hlavných podozrivých neodstúpil z funkcie alebo z volieb, či už sa volá Hrušovský, Fico alebo Dzurinda.
Hrajú mŕtvych chrobákov alebo ďalej zatĺkajú a zavádzajú. Ak bude treba, pôjdeme znova do ulíc a verím, že nás bude ešte viac. Protestujme, naplno a vášnivo, ale kriticky a s otvorenou mysľou. Nebolo by nič smutnejšie, než keby naštvanosť generácie opäť bleskovo ukradli marketingoví pracovníci a mediálne prostitútky.
Aj Fedor Gál vie veľa o tom, ako ľahko sa revolúcia prehráva, ako jej lídri robia hrubé chyby – určite si dodnes vyčíta, že uveril Mečiarovi a dokonca ho ešte v júli 1991 prosil, aby stiahol demisiu, čím otvoril dvere pre jeho definitívne ovládnutie moci a prvú obrovskú korupciu na porevolučnom Slovensku.
Nezabudnem na ten pohľad, keď masa protestujúcich kráčala po Palisádach. Pätnásťtisícový dav posielal gorily za mreže. Šiel som po tej ulici k starým rodičom a k rodičom určite desaťtisíckrát, ale takto ešte nikdy.
Mal som zimomriavky a nebolo to z treskúcej zimy, ale z prekvapenia, že sa ospalá krajina konečne zobudila.
Michal Hvorecký (1976) je spisovateľ. Naposledy mu vyšla kniha Dunaj v Amerike.