Pred dvadsiatimi rokmi to boli dikovia (držitelia investičných kupónov), neskôr akcionári a dnes sú to už len majitelia bezcenných akcií, z ktorých štát urobil idiotov. Hovoríme o státisícoch ľudí, ktorí zažili najväčšie prerozdeľovanie majetku od komunistického znárodňovania, ale nedokázali z neho vyťažiť ani halier.
Väčšinou preto, že nemali dosť informácií a nechali sa podviesť, alebo nakúpili zlé akcie. Ťažko im to vyčítať, keďže celý svoj dovtedajší život prežili v komunizme, v ktorom existovali len akcie Z a kolektívne mohlo byť čokoľvek okrem investovania. Aj keby sa v dejinách ekonómie opisovala kupónová privatizácia oprávnenými chválami, títo ľudia ich budú len ťažko chápať.
