Istý známy slovenský historik napísal článok o rituáloch a kuriozitách, ktoré od čias Trianonu charakterizujú maďarskú historiografiu. Odborník rozanalyzoval niektoré anomálie pri písaní histórie XX. storočia, poukázal na nedostatok sebareflexie a na nebezpečenstvá príliš jednostranného pohľadu. Ale popri tom poukazuje aj na niektoré prešľapy slovenského dejepisectva a zdôrazňuje, že ani slovenskí historici si nechodia k susedom požičiavať mýtické prvky. Napokon konštatuje, že vo veci predpojatosti ani jedna strana nemôže nič vyčítať tej druhej.
Článok slovenského historika si prečítal istý mladý maďarský odborník a potom odpovedal na výčitky slovenského kolegu. Maďarský historik v mnohých bodoch súhlasí s výkladom slovenského kolegu, ale poznamenáva aj to, v ktorých častiach s ním nesúhlasí. Poukazuje na to, že ani slovenské dejepisectvo nie je oslobodené od jednostranných prístupov a upozorňuje, že aj slovenským historikom by sa zišlo trochu sebareflexie.
Som laik, preto obsahovú časť článkov nebudem hodnotiť. Aj tak však môžem skonštatovať, že ide o dobromyseľnú diskusiu dvoch vzdelaných odborníkov a nad ich závermi by sa mohli zamyslieť slovenskí i maďarskí historici. Pravda, len vtedy, keby poznali obidva články.
