Grécky účet

Grécko už za svoje chyby platí. A zaplatia aj banky, ktoré na nich zarábali.

Aj keď sa ekonomická realita neriadi len poučkami, aj ich vyznávači môžu byť spokojní.

Zlopovestná „trojka“ delegácií Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu vystavila minulý týždeň Grécku účet s dvoma stranami. Na strane „dal“ je prísľub nových peňazí. K pôžičke 110 miliárd eur, ktoré Grécko dostalo pred dvoma rokmi, bude treba pridať ďalších 130 miliárd.

Na strane „má dať“ sa od Grécka žiada zoškrtať počet pracovníkov vo verejnom sektore o pätnásťtisíc tento rok a 150-tisíc do roku 2015. Okrem toho znížiť minimálnu mzdu o 22 percent a prehodnotiť systém dôchodkov (rozumej znížiť ich na únosnú mieru).

Má vôbec zmysel nalievať ďalšie peniaze do čiernej gréckej diery? Navyše, tí Gréci to nechcú oceniť a tvrdošijne odmietajú prijať kruté, no nutné úsporné opatrenia. Gréckym politikom sa do takýchto krokov pred voľbami vôbec nechcelo. A grécke odbory odpovedali obvyklým spôsobom – generálnym štrajkom.

Holandský premiér nedávno poznamenal, že odchod Grécka by už v súčasnosti nebol pre eurozónu rizikom a krajinu treba nechať zbankrotovať. Tieto slová však boli len inou formou nátlaku na gréckych politikov. Neriadený bankrot by bol katastrofou pre Grécko i celú Európu.

Ak by Grécko nedostalo do marca sľúbenú pomoc, jednoducho by zostalo bez peňazí. Muselo by obmedziť vyplácanie platov vo verejnom sektore i dôchodkov tak, ako to bolo v Rusku za Jeľcina.

Grécke prízraky

Grécko prenasledujú dva prízraky. Jedným je história dvoch desaťročí života nad pomery. Ide o notoricky známe vysoké platy a dôchodky vo verejnom sektore. Druhým je konkurencieschopnosť. Malý test: skúsme si spomenúť, kedy sme si naposledy kúpili nejaký výrobok vyrobený v Grécku?

Vysoké platy vo verejnom sektore sa prenášali aj do súkromného sektora. Grécke výrobky sa vďaka nim stali ťažko predajnými. Euro je vzhľadom na výkon ekonomiky v Grécku predražené minimálne o dvadsať percent.

Keby si Grécko udržalo vlastnú menu, stratu konkurencieschopnosti by riešilo tradične: devalváciou drachmy. Keďže sa v Grécku platí eurom, devalvácia nie je možná a konkurencieschopnosť sa musí uskutočniť inak: znížením platov, dôchodkov a iných verejných výdavkov.

Pridrahé sledovanie poučiek

Nebolo by pre Grécko rozumnejšie z eurozóny vystúpiť, zaviesť znovu drachmu a riešiť konkurencieschopnosť devalváciou? Z hľadiska učebnice ekonomickej teórie možno. Reálny život je však pestrejší ako učebnice. Tie neuvažujú s efektmi globalizácie a nepočítajú s tým, že po rýchlom zavedení drachmy a následnej devalvácii by grécky dlh okamžite poskočil nie o dvadsať, ale možno aj o tridsať až štyridsať percent. Grécko by sa okamžite dostalo do divokého bankrotu.

Svedomití študenti učebníc ekonomickej teórie by múdro pokývali hlavami. Nábožné sledovanie poučiek by nás však vyšlo pridraho. Vlna paniky by sa rýchlo preniesla do Španielska a Portugalska a nakoniec spláchla aj také veľké ekonomiky, ako Taliansko a Francúzsko. To by už neznamenalo len o koniec eura, ale aj ekonomickú recesiu nevídaných rozmerov.

Priaznivci čistých teoretických riešení však nemajú dôvod na nespokojnosť. Gréci sú za dve desaťročia morálneho hazardu potrestaní dosť. Krajina má už dnes mieru nezamestnanosti vyššiu ako 21 percent. Platy klesajú v súkromnom i verejnom sektore. Dôchodky budú prehodnotené na reálnu úroveň. Potrestané sú aj tie finančné inštitúcie, ktoré sa hojili na vysokých úrokoch z gréckeho dlhu. Odpíšu až 70 percent hodnoty svojich pohľadávok.

Európske banky budú musieť na doplnenie kapitálu zohnať na trhoch okolo 115 miliárd eur. Samozrejme, že to nebude zadarmo a poškodí to celú európsku ekonomiku. Banky budú požičiavať menej a za úvery pýtať vyššie úroky.

Cena pre Slovensko

Svoju porciu nákladov dostane aj Slovensko. Náklady na riešenie dlhovej krízy znížia ekonomický rast v celej eurozóne aj u nás. Môžeme sa pýtať, či je to spravodlivé a či by za svoje hriechy nemali pykať len hriešnici. Globálna ekonomika, bohužiaľ, nie je o spravodlivosti ani o ideálnych riešeniach. Často musíme vyberať medzi zlými a ešte horšími.

Pomôžu však Grécku úsporné opatrenia? Neprehĺbia len ekonomický úpadok? Pokles platov a dôchodkov určite v krátkodobom výhľade stlačí ekonomický rast hlboko do červených čísiel. Nízke platy však znížia aj výrobné náklady a aspoň čiastočne obnovia konkurencieschopnosť.

Okrem toho je ekonomický prepad tou najvhodnejšou chvíľou na vykonanie nepopulárnych, no nutných štrukturálnych reforiem na trhu práce a podnikania. My sme si to vyskúšali v rokoch 1998 - 2002. Gréci majú svoju príležitosť teraz.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Čítajte viac komentárov:

ps.jpg
Jediným výsledkom protestov je nový výbuch iracionality na politickej scéne, píše Peter Morvay
pm.jpg
Zdá sa, že Gorila naozaj zmenila pomer medzi KDH a SDKÚ, píše Peter Schutz



Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  7. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  1. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  2. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  3. Detské zúbky sú veda
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  8. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 352
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 711
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 708
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 177
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 395
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 260
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 023
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 937
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 848
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 713

Téma: Dlhová kríza


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

KOMENTÁRE

Boj proti korupcii si netrúfol atakovať ani Fico

Objavujú sa útoky na prezidenta či aktivistov.

Neprehliadnite tiež

AUTORSKÁ STRANA TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Keď dôjde na sex a alkohol, dvadsaťpäť rokov je nových osemnásť

Veci naznačujú, že ľudia dnes dospievajú pomalšie. Mali by sme sa tomu prispôsobiť.

Účes svetovládcu (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na utorok

KOMENTÁR TOMA NICHOLSONA

Kurdi získali aspoň právo o sebe hovoriť

Zatiaľ čo Kurdi hrajú dobre západnú kartu, Blízky východ sa čoraz viac stáva ruským ihriskom.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

Kto sa bojí boja proti korupcii?

Vo virtuálnom priestore sa objavujú útoky na prezidenta či protikorupčných aktivistov.