Aj keď sa ekonomická realita neriadi len poučkami, aj ich vyznávači môžu byť spokojní.
Zlopovestná „trojka“ delegácií Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu vystavila minulý týždeň Grécku účet s dvoma stranami. Na strane „dal“ je prísľub nových peňazí. K pôžičke 110 miliárd eur, ktoré Grécko dostalo pred dvoma rokmi, bude treba pridať ďalších 130 miliárd.
Na strane „má dať“ sa od Grécka žiada zoškrtať počet pracovníkov vo verejnom sektore o pätnásťtisíc tento rok a 150-tisíc do roku 2015. Okrem toho znížiť minimálnu mzdu o 22 percent a prehodnotiť systém dôchodkov (rozumej znížiť ich na únosnú mieru).
Má vôbec zmysel nalievať ďalšie peniaze do čiernej gréckej diery? Navyše, tí Gréci to nechcú oceniť a tvrdošijne odmietajú prijať kruté, no nutné úsporné opatrenia. Gréckym politikom sa do takýchto krokov pred voľbami vôbec nechcelo. A grécke odbory odpovedali obvyklým spôsobom – generálnym štrajkom.
Holandský premiér nedávno poznamenal, že odchod Grécka by už v súčasnosti nebol pre eurozónu rizikom a krajinu treba nechať zbankrotovať. Tieto slová však boli len inou formou nátlaku na gréckych politikov. Neriadený bankrot by bol katastrofou pre Grécko i celú Európu.
Ak by Grécko nedostalo do marca sľúbenú pomoc, jednoducho by zostalo bez peňazí. Muselo by obmedziť vyplácanie platov vo verejnom sektore i dôchodkov tak, ako to bolo v Rusku za Jeľcina.
Grécke prízraky
Grécko prenasledujú dva prízraky. Jedným je história dvoch desaťročí života nad pomery. Ide o notoricky známe vysoké platy a dôchodky vo verejnom sektore. Druhým je konkurencieschopnosť. Malý test: skúsme si spomenúť, kedy sme si naposledy kúpili nejaký výrobok vyrobený v Grécku?
Vysoké platy vo verejnom sektore sa prenášali aj do súkromného sektora. Grécke výrobky sa vďaka nim stali ťažko predajnými. Euro je vzhľadom na výkon ekonomiky v Grécku predražené minimálne o dvadsať percent.
Keby si Grécko udržalo vlastnú menu, stratu konkurencieschopnosti by riešilo tradične: devalváciou drachmy. Keďže sa v Grécku platí eurom, devalvácia nie je možná a konkurencieschopnosť sa musí uskutočniť inak: znížením platov, dôchodkov a iných verejných výdavkov.
Pridrahé sledovanie poučiek
Nebolo by pre Grécko rozumnejšie z eurozóny vystúpiť, zaviesť znovu drachmu a riešiť konkurencieschopnosť devalváciou? Z hľadiska učebnice ekonomickej teórie možno. Reálny život je však pestrejší ako učebnice. Tie neuvažujú s efektmi globalizácie a nepočítajú s tým, že po rýchlom zavedení drachmy a následnej devalvácii by grécky dlh okamžite poskočil nie o dvadsať, ale možno aj o tridsať až štyridsať percent. Grécko by sa okamžite dostalo do divokého bankrotu.
Svedomití študenti učebníc ekonomickej teórie by múdro pokývali hlavami. Nábožné sledovanie poučiek by nás však vyšlo pridraho. Vlna paniky by sa rýchlo preniesla do Španielska a Portugalska a nakoniec spláchla aj také veľké ekonomiky, ako Taliansko a Francúzsko. To by už neznamenalo len o koniec eura, ale aj ekonomickú recesiu nevídaných rozmerov.
Priaznivci čistých teoretických riešení však nemajú dôvod na nespokojnosť. Gréci sú za dve desaťročia morálneho hazardu potrestaní dosť. Krajina má už dnes mieru nezamestnanosti vyššiu ako 21 percent. Platy klesajú v súkromnom i verejnom sektore. Dôchodky budú prehodnotené na reálnu úroveň. Potrestané sú aj tie finančné inštitúcie, ktoré sa hojili na vysokých úrokoch z gréckeho dlhu. Odpíšu až 70 percent hodnoty svojich pohľadávok.
Európske banky budú musieť na doplnenie kapitálu zohnať na trhoch okolo 115 miliárd eur. Samozrejme, že to nebude zadarmo a poškodí to celú európsku ekonomiku. Banky budú požičiavať menej a za úvery pýtať vyššie úroky.
Cena pre Slovensko
Svoju porciu nákladov dostane aj Slovensko. Náklady na riešenie dlhovej krízy znížia ekonomický rast v celej eurozóne aj u nás. Môžeme sa pýtať, či je to spravodlivé a či by za svoje hriechy nemali pykať len hriešnici. Globálna ekonomika, bohužiaľ, nie je o spravodlivosti ani o ideálnych riešeniach. Často musíme vyberať medzi zlými a ešte horšími.
Pomôžu však Grécku úsporné opatrenia? Neprehĺbia len ekonomický úpadok? Pokles platov a dôchodkov určite v krátkodobom výhľade stlačí ekonomický rast hlboko do červených čísiel. Nízke platy však znížia aj výrobné náklady a aspoň čiastočne obnovia konkurencieschopnosť.
Okrem toho je ekonomický prepad tou najvhodnejšou chvíľou na vykonanie nepopulárnych, no nutných štrukturálnych reforiem na trhu práce a podnikania. My sme si to vyskúšali v rokoch 1998 - 2002. Gréci majú svoju príležitosť teraz.
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Čítajte viac komentárov:
Jediným výsledkom protestov je nový výbuch iracionality na politickej scéne, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Zdá sa, že Gorila naozaj zmenila pomer medzi KDH a SDKÚ, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
