Vianočné „darčeky“ Vysokým Tatrám

Nie je voda? Nič to, stavajme. Nevieme, koľko chránených rastlín výstavbou zničíme? Nič to, stavajme. Asi takto sa v Tatrách rozhoduje o výstavbe na chránených územiach.

Deň pred Vianocami dostali Vysoké Tatry „darček“ v podobe jedinečnej osemsedačky s modrými bublinami a novej zjazdovky na Bukovej hore v Tatranskej Lomnici. Podobných „pozorností“ pre prírodu Tatier bude ešte niekoľko. Umožňuje to legislatíva, ktorá presadzuje záujmy takzvaného rozvoja na úkor ochrany prírody, nezáujem verejnosti a deformované prostredie rezortu životného prostredia.

Príkladom je aj posledná zverejnená správa o hodnotení podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) pre lyžiarske stredisko Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica. Investor v navrhovaných štyroch variantoch ráta s poškodením ďalších desiatich hektárov biotopov na území TANAP-u.

Článok pokračuje pod video reklamou

Táto správa je ďalším z dokumentov EIA, ktorým chýba odbornosť, vecná i metodická správnosť a najmä nezaujaté posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

Spracovateľ napríklad píše, že odber vody na pitné účely z existujúcich zdrojov je už v súčasnosti pravdepodobne na hranici únosnosti a kapacita týchto zdrojov nepostačuje. S týmto problémom sa vyrovnal záverom, že „v území však existujú zdroje, prostredníctvom ktorých nie je problém tento deficit odstrániť“.

Napriek tomu, že na území národného parku pôsobia štátne organizácie s odbornými pracovníkmi, v dokumente bez ostychu priznávajú, že „nedisponujú podrobnými početnosťami a lokalizáciou jednotlivých druhov chránených rastlín v rámci dotknutého územia a nie je možné presne určiť počet druhov a ich jedincov, ktoré budú navrhovanou činnosťou zničené.“

Veľmi neodborné je i posúdenie vplyvov na vysokohorskú faunu (kamzík a svišť), ktoré uvádza, že „v lokalite, kde sa plánuje navrhovaná činnosť – zasnežovanie, boli zistené dve kolónie svišťov, ale... že pri súčasnej intenzite využívania zjazdovej trate došlo k ich adaptácii na prevádzkový režim strediska“.

Po sérii takýchto záverov nečudo, že spracovateľ neodporúča nulový variant a uzatvára, že „pri dodržaní opatrení navrhovaných na ochranu jednotlivých zložiek prostredia nie je predpoklad, že dôjde k výraznému zhoršeniu kvality životného prostredia“.

Korupčné podozrenia

Podobné dokumenty nie sú ojedinelé. Ani desať rokov diskusií a pokusov o zonáciu TANAP-u prírodu nezachránilo, ničenie biotopov pokračuje aj v územiach európskeho významu. Absencia nulových alebo pre prírodu vhodných variantov je pre celý proces príznačná, čo vytvára podozrenie z obrovskej miery korupcie v schvaľovacom procese.

Potom vzniká naozaj legitímna otázka, načo je nám taká ochrana prírody, ktorá nás len stojí peniaze, ale nedokáže nič reálne zachrániť?

Zarážajúca je nečinnosť rezortných orgánov a organizácií. Ťažko si vysvetliť, že hoci v čase krízy rezort životného prostredia trpí nedostatkom peňazí, nedokázal povinnosť platiť za poškodenie či zničenie biotopu opäť presadiť do legislatívy.

Minister životného prostredia v oblasti ochrany prírody nesplnil sľuby a úlohy, ktoré pri svojom nástupe definoval a na koncepčné veci mu už nezostal čas.

Výzva vedcov je poslednou výčitkou ministrovi pred jeho odchodom z funkcie, ktorá mu pripomína, že ak by myslel uplatňovanie a vymáhanie práva v ochrane prírody vážne, ihneď po nástupe by zastavil až do ukončenia zonácie akékoľvek stavebné činnosti na území národných parkov a preskúmal predchádzajúce pochybné rozhodnutia.

Pohľad za hranice

Vedecká obec dlhodobo ponúka a navrhuje konštruktívne riešenia. Stačí aplikovať príklady modelov úspešných zahraničných národných parkov.

Je potrebná urýchlená zmena legislatívy, presadenie nedávno vypracovaného odborného vedeckého návrhu zonácie, ale najmä systémové zmeny v ochrane prírody (od právnej subjektivity cez spravovanie pozemkov v chránených územiach až po nastavenie finančných nástrojov a mechanizmov tak, aby ochrana prírody konečne získala finančnú, ale aj odbornú nezávislosť). Len tak sa môžu stať národné parky rešpektovaným hráčom v regiónoch a aktívne presadzovať alternatívy k developerským projektom v prospech miestneho obyvateľstva.

Otázkou ostáva, či to „gorily“ žijúce pod Tatrami chcú. Možno ich k tomu donúti až hnev miestnych obyvateľov, ktorí si začnú všímať, kam tečú peniaze vygenerované nad ich hlavami a prečo sa im v posledných rokoch zhoršuje komfort prostredia, v ktorom žijú (od hydrologických extrémov cez dopravný kolaps až po blikajúce žiarovky v ich domoch).

(Autor je analytikom v oblasti ochrany prírody)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  3. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  4. Dva rekordy na druhý pokus
  5. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  6. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  7. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  8. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  9. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  2. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  3. Company´s autumn in the High Tatras
  4. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  5. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  6. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  7. Dva rekordy na druhý pokus
  8. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  9. Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...
  10. Virtuálne sídlo v Bratislave
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 971
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 17 761
  3. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 17 730
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 995
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 763
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 462
  7. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 622
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 505
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 967
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 5 966

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Návrat do čias mečiarizmu. Reakcie redakcií na sledovanie novinárov

Reagujú Aktuality.sk i týždenník .týždeň.

DOMOV

Advokát Pala: V slušnej krajine nemajú zmenky čo robiť

Radovan Pala navrhuje, aby štát obmedzil zmenky a nariadil ich register.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Beaty Balogovej

Aktivity bývalých siskárov nie sú variáciou slobody slova

Tóth ukázal, aký mizerný je "analytik".

Píše Igor Viszlai

Ak chceme smrekové lesy, nemôžeme čakať, že sa obnovia samotné

Ad: Tri mýty o lykožrútovi

Stĺpček Jakuba Fila

Korupcia 2.0: Obáločky aspoň za poradie, nie za výsledok

Za poradie sa berú obálky všelikde. Kramáre môžu byť len príklad.

Komentár Petra Schutza

V mene férovosti súdu

V situácii, v akej sme, je ústavná väčšina, na ktorú by údajne Smer po vykopnutí prezidenta kývol, viac.

Komentár Zuzany Kepplovej

Soft power podľa Lajčáka

Hovoríme, že chápeme sankcie, ale neprestávame sa sťažovať, že trpíme spolu s Ruskom.