Deň pred Vianocami dostali Vysoké Tatry „darček“ v podobe jedinečnej osemsedačky s modrými bublinami a novej zjazdovky na Bukovej hore v Tatranskej Lomnici. Podobných „pozorností“ pre prírodu Tatier bude ešte niekoľko. Umožňuje to legislatíva, ktorá presadzuje záujmy takzvaného rozvoja na úkor ochrany prírody, nezáujem verejnosti a deformované prostredie rezortu životného prostredia.
Príkladom je aj posledná zverejnená správa o hodnotení podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) pre lyžiarske stredisko Vysoké Tatry – Tatranská Lomnica. Investor v navrhovaných štyroch variantoch ráta s poškodením ďalších desiatich hektárov biotopov na území TANAP-u.
Táto správa je ďalším z dokumentov EIA, ktorým chýba odbornosť, vecná i metodická správnosť a najmä nezaujaté posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Spracovateľ napríklad píše, že odber vody na pitné účely z existujúcich zdrojov je už v súčasnosti pravdepodobne na hranici únosnosti a kapacita týchto zdrojov nepostačuje. S týmto problémom sa vyrovnal záverom, že „v území však existujú zdroje, prostredníctvom ktorých nie je problém tento deficit odstrániť“.
Napriek tomu, že na území národného parku pôsobia štátne organizácie s odbornými pracovníkmi, v dokumente bez ostychu priznávajú, že „nedisponujú podrobnými početnosťami a lokalizáciou jednotlivých druhov chránených rastlín v rámci dotknutého územia a nie je možné presne určiť počet druhov a ich jedincov, ktoré budú navrhovanou činnosťou zničené.“
Veľmi neodborné je i posúdenie vplyvov na vysokohorskú faunu (kamzík a svišť), ktoré uvádza, že „v lokalite, kde sa plánuje navrhovaná činnosť – zasnežovanie, boli zistené dve kolónie svišťov, ale... že pri súčasnej intenzite využívania zjazdovej trate došlo k ich adaptácii na prevádzkový režim strediska“.
Po sérii takýchto záverov nečudo, že spracovateľ neodporúča nulový variant a uzatvára, že „pri dodržaní opatrení navrhovaných na ochranu jednotlivých zložiek prostredia nie je predpoklad, že dôjde k výraznému zhoršeniu kvality životného prostredia“.
Korupčné podozrenia
Podobné dokumenty nie sú ojedinelé. Ani desať rokov diskusií a pokusov o zonáciu TANAP-u prírodu nezachránilo, ničenie biotopov pokračuje aj v územiach európskeho významu. Absencia nulových alebo pre prírodu vhodných variantov je pre celý proces príznačná, čo vytvára podozrenie z obrovskej miery korupcie v schvaľovacom procese.
Potom vzniká naozaj legitímna otázka, načo je nám taká ochrana prírody, ktorá nás len stojí peniaze, ale nedokáže nič reálne zachrániť?
Zarážajúca je nečinnosť rezortných orgánov a organizácií. Ťažko si vysvetliť, že hoci v čase krízy rezort životného prostredia trpí nedostatkom peňazí, nedokázal povinnosť platiť za poškodenie či zničenie biotopu opäť presadiť do legislatívy.
Minister životného prostredia v oblasti ochrany prírody nesplnil sľuby a úlohy, ktoré pri svojom nástupe definoval a na koncepčné veci mu už nezostal čas.
Výzva vedcov je poslednou výčitkou ministrovi pred jeho odchodom z funkcie, ktorá mu pripomína, že ak by myslel uplatňovanie a vymáhanie práva v ochrane prírody vážne, ihneď po nástupe by zastavil až do ukončenia zonácie akékoľvek stavebné činnosti na území národných parkov a preskúmal predchádzajúce pochybné rozhodnutia.
Pohľad za hranice
Vedecká obec dlhodobo ponúka a navrhuje konštruktívne riešenia. Stačí aplikovať príklady modelov úspešných zahraničných národných parkov.
Je potrebná urýchlená zmena legislatívy, presadenie nedávno vypracovaného odborného vedeckého návrhu zonácie, ale najmä systémové zmeny v ochrane prírody (od právnej subjektivity cez spravovanie pozemkov v chránených územiach až po nastavenie finančných nástrojov a mechanizmov tak, aby ochrana prírody konečne získala finančnú, ale aj odbornú nezávislosť). Len tak sa môžu stať národné parky rešpektovaným hráčom v regiónoch a aktívne presadzovať alternatívy k developerským projektom v prospech miestneho obyvateľstva.
Otázkou ostáva, či to „gorily“ žijúce pod Tatrami chcú. Možno ich k tomu donúti až hnev miestnych obyvateľov, ktorí si začnú všímať, kam tečú peniaze vygenerované nad ich hlavami a prečo sa im v posledných rokoch zhoršuje komfort prostredia, v ktorom žijú (od hydrologických extrémov cez dopravný kolaps až po blikajúce žiarovky v ich domoch).
(Autor je analytikom v oblasti ochrany prírody)
Autor: Juraj Švajda
